blog

Stroj času je koučingový nástroj pomáha v ťažkých rozhodovacích situáciách, keď sa klient cíti byť uviaznutý v slepej uličke. Je vhodný na identifikáciu vlastného hodnotového rebríčka, typických životných vzorov a vzorov správania.
Pokračovať v čítaní...

Letmý pohľad na meno, pohlavie alebo vek často postačujú na to, aby sa pri výbere nových zamestnancov spravil prvý screening uchádzačov: predovšetkým prisťahovalci, ženy s deťmi a ľudia vo vyššom veku bývajú najviac znevýhodnení.
Pokračovať v čítaní...

Metóda sa používa už vyše 25 rokov a stála pri štarte mnohých závažných strategických zmien, je zároveň formou konferencie a životným postojom. Je vhodná všade tam, kde ľudia musia veľmi rýchlo vyriešiť komplexné a kontroverzné témy s množstvom rozmanitých názorov a vysokým potenciálom konfliktov.
Pokračovať v čítaní...

Na vedúce pozície dostávajú čoraz mladší manažéri. Priveľa pozornosti, veľká zodpovednosť a kompetencie stúpnu mnohým do hlavy. Komu by však nezalichotilo, že je vnímaný ako schopný a perspektívny? Hranica medzi sebaistotou a preceňovaním je však veľmi tenká.
Pokračovať v čítaní...

Aj napriek tomu, že to znie absurdne, v organizáciách sa to bežne deje: manažéri vykonávajú prácu, ktorú by mali robiť členovia ich tímov. Zamestnanci šikovne posúvajú prácu smerom nahor – a manažéri si to všimnú až vtedy, keď sa ich stôl prehýba pod ťarchou papierov. Tento fenomén sa nazýva „Monkey Business“.
Pokračovať v čítaní...

V priamej komunikácii s ľuďmi sa stáva, že aj napriek našej úprimnej snahe byť konštruktívny, rozhovor skončí výsledkom, s ktorým nie sme spokojní. Opakovane skĺzneme do rovnakých, zdanlivo bezvýchodiskových situácii. Dostali sme sa do tzv. dramatického trojuholníka. Človek je pri stretnutí s druhým často uväznený vo svojej role. Zvyčajne sa jedná o tri konkrétne roly, prenasledovateľa, obete a záchrancu.
Pokračovať v čítaní...

Táto technika predstavuje rýchly koučing, ktorý pomáha klientovi zorientovať sa v probléme, keď nie je potrebný dlhodobý koučing, ale rýchle vyriešenie vzniknutého problému alebo situácie, v ktorej má klient pocit, že ho môže „zachrániť len zázrak.“
Pokračovať v čítaní...

Profesionálna komunikácia zo zamestnancami je jednou z najúčinnejších pák vedenia ľudí a organizácie. Vedieť používať tento nástroj v podstate nie je vôbec ťažké, keď si manažment spoločnosti postaví za cieľ otvorenosť a hodnovernosť. Napriek tomu sa oplatí rešpektovať niekoľko užitočných princípov, ktoré sú v tomto príspevku konkretizované pravidlami.
Pokračovať v čítaní...

Najdôležitejším motivačným faktorom z 13 analyzovaných je pre väčšinu zamestnancov rešpekt. Aj na ďalších priečkach rebríčka motivátorov sa umiestnili faktory nefinančného charakteru: Work – Life Balance na 2. mieste, spôsob práce na 3. mieste, vzťahy na pracovisku a kvalita vedenia na mieste 4. a 5.
Pokračovať v čítaní...

Pokračovať v čítaní...

Pri interpretácii výsledkov ukazovateľov sa vždy dostaneme k otázke – „Kedy môžem byť s výsledkom spokojný“. Požadovanú úroveň výsledku zvyčajne stanovujeme na historickom princípe, alebo podľa vopred definovanej požiadavky na výsledok. Pri takýchto prístupoch nemôžeme mať istotu, že výsledky, s ktorými sme spokojný sú konkurencieschopné a ani netušíme či a o koľko sa dajú zlepšiť. Odpoveďou na podobné úvahy je BENCHMARKING. V prípade využitia ukazovateľov na účel porovnávania výsledkov personálnych ukazovateľov s výsledkami iných podnikov hovoríme o personálnom benchmarkingu.
Pokračovať v čítaní...

Manažéri rozmýšľajú v číslach. Čísla majú dobrú vypovedaciu hodnotu, dajú sa graficky znázorniť, jednoducho sa dajú sledovať trendy vývoja. V situáciách, kedy hovoríme o výkonnosti organizácie, procesov alebo zamestnancov, hovoríme o meraní a hovoríme o ukazovateľoch. Personálne ukazovatele patria medzi základné techniky prevažne operatívneho a kvantitatívneho charakteru.
Pokračovať v čítaní...

Pojem kontroling predstavuje systém finančného riadenia, prostredníctvom ktoréhoje možné plánovať, kontrolovať a ovplyvňovať finančný stav organizácie. Personálny kontroling predstavuje systematickú a celistvú koncepciu aktívnej tvorby, koordinácie a ďalšieho rozvoja činnosti riadenia ľudských zdrojov, s prepojením na oblasť plánovania, získavania informácií, kontroly a analýzy s cieľom sprehľadnenia personálnej oblasti a jej priblíženia potrebám riadiacich pracovníkov aj zamestnancov.
Pokračovať v čítaní...

Čo je lepšie? Činnosti mzdovej agendy zaradené ako súčasť procesov personálneho útvaru, alebo patria tieto činnosti pod ekonomický útvar? Na túto otázku hľadá odpoveď každý personálny manažér.
Pokračovať v čítaní...

Koľko nášho stresu, zlosti, našej zlej nálady a našich sklamaní pramení z jednej jedinej veci? Takmer všetko to pochádza z našich očakávaní. Keď sa veci nevyvíjajú tak ako očakávame, reagujeme sklamaním alebo hnevom.
Pokračovať v čítaní...

Je zarážajúce, ako často si myslíme, že máme nad niečím kontrolu, ale skutočnosť je iná. Možno dokážeme kontrolovať teplotu v byte – za predpokladu, že funguje termostat a nevypadne elektrický prúd. Kontrola je ilúzia.
Pokračovať v čítaní...

Budúcnosť je neobjavená krajina. Je neznáma, neprebádaná, v neustálom pohybe. Kto by bol pred štvrťstoročím tušil napríklad taký gigantický úspech internetu, založenie Európskej únie a vznik novej meny, či rozšírenie mobilných telefónov? Preto by sme sa mali pozerať do budúcnosti s určitou pokorou a byť pripravení na všeličo.
Pokračovať v čítaní...

Ľudia sa dožadujú dôvery, pretože im chýba. O dôvere sa začína hovoriť vtedy, keď ľudia začínajú pociťovať jej nedostatok. Čím viac sa o dôvere hovorí, tým je situácia horšia. Dožadovanie sa dôvery je neklamným signálom krízy. Nedôvera ovplyvňuje vzťah manažérov ku svojim podriadeným a platí to aj naopak.
Pokračovať v čítaní...

Už ako malé dieťa absolvujeme intenzívny tréning v sociálnych zručnostiach – a to dennodenne, v najrozmanitejších situáciách. Čo sa človek v rannej mladosti naučí, alebo nenaučí, ho ovplyvňuje po celý zvyšok života.
Pokračovať v čítaní...

Tréma je v podstate strach z hodnotenia našej osoby druhými ľuďmi. Tento sociálny strach je pre mnohých ľudí silnejší, ako obava z fyzickej neexistencie: v hierarchii strachov na prvom mieste nie je strach zo smrti, ale obava zo zosmiešnenia, zo „straty tváre“.
Pokračovať v čítaní...