Arogancia nie je práve najefektívnejší kariérový nástroj
Nedostatok odborníkov začína byť prízrakom v mnohých organizáciách. Často sa aj preto na vedúce pozície dostávajú čoraz mladší manažéri. Priveľa pozornosti, veľká zodpovednosť a kompetencie stúpnu mnohým do hlavy. Komu by však nezalichotilo, že je vnímaný ako schopný a perspektívny? Hranica medzi sebaistotou a preceňovaním je však veľmi tenká. Rýchle povýšenie je riskantné najmä vtedy, ak manažérom chýbajú príslušné soft skills, nemajú čas dozrieť a veľmi rýchlo sa začnú potkýnať o vlastnú aroganciu.
AROGANCIA BÝVA VEĽKOU PASCOU KARIÉRY
Chýbajúca sebakritika a preceňovanie seba sú najväčším nebezpečenstvom mladých manažérov. Nedostatočné interpersonálne zručnosti bývajú dôvodom, že veľa sľubných manažérskych kariér rýchlo skončí.
Ak sa pýtame radových zamestnancov, aké vlastnosti o svojich nadriadených neznášajú, víťazí jednoznačne arogancia. Arogantní manažéri sa často sťažujú, že ich ľudia sú absolútne nemotivovaní a rozmýšľajú, ako ich motiváciu zlepšiť. V lepšom prípade ich zahrnú lístkami do divadla, vyženú ich na teambuilding (samozrejme oni sa ho nezúčastnia) alebo im pošlú pizzu, keď musia zostať dlhšie v práci. To, nad čím však nezauvažujú, je zmena vlastného správania. A možno to by zamestnanci privítali najradšej. Trvalé pracovné nasadenie dosiahnu slušným, férovým a úctivým správaním a vedomím, že to čo robia, je zmysluplné.
ČO JE AROGANCIA
Počuli ste niekedy niekoho, aby sám seba označil za arogantného? Asi nie. Skôr tak my hodnotíme tých druhých, ak máme dojem, že sa považujú za „niečo viac“.
Arogancia je naše osobné hodnotenie. Dávnejšie sme hovorili o namyslenosti, márnomyseľnosti, pýche či nafúkanosti. Ľudia, ktorých vnímame ako arogantných, sa obyčajne správajú takto:
- sú presvedčení o svojich schopnostiach,
- považujú sa za jedinečných a nenahraditeľných,
- neuznávajú hodnotu druhých,
- o druhých sa vyjadrujú pohrdlivo,
- skutočnosť vidia skreslene.
ČO SA ALE NAOZAJ SKRÝVA ZA AROGANTNÝM SPRÁVANÍM?
Kým sa arogantní ľudia navonok predvádzajú, vnútri sa cítia menejcenní. Pocit vlastnej hodnoty posilňujú tým, že ponižujú druhých. Svojím mudrlantstvom a povznesenosťou si udržujú dištanc od druhých ľudí, aby sa chránili. Veria, že ak dajú druhým pocítiť, že sú menejcenní a nedokážu s nimi držať krok, nezaútočia na nich. Arogancia je vlastne sebaobrana.
Aj ľudia, ktorí sa cítia osamotení a vylúčení, často ukazujú svoju zatrpknutosť a nespokojnosť cez aroganciu. Motívom arogancie môže byť aj závisť. Niekedy skrývame za arogantnú fasádu poriadnu dávku neistoty. Ľudia, ktorí trpia nedostatkom sebavedomia, sa často správajú neprístupne. Ich neprístupnosť býva obranou pred zranením.
AROGANCIA JE SEBAISTOTA KOMPLEXU MENEJCENNOSTI
Inými slovami: ten, kto nie je dôležitý, ale má silnú potrebu dôležitým byť, ten musí pred druhými predstierať, že dôležitý je. Ak je totiž človek sebaistý a disponuje sebaúctou, predstierať nepotrebuje. Obvykle sa v spoločnosti arogantného človeka necítime príjemne a snažíme sa vyhnúť kontaktu s ním. To ale znamená, že arogantný človek si svojim správaním uznanie nezíska.
AROGANCIA NEPRINÁŠA ŠŤASTIE
Ten, kto zle zmýšľa o druhých ľuďoch, má problém: výskumy dokázali, že arogantní ľudia sú často nešťastní a existuje vysoké riziko, že sa u nich rozvinie nejaké psychické ochorenie.
Niektorí ľudia stále len druhých kritizujú: pokladníčka v potravinách markuje ako slimák, kolegyňa rozpráva nudné historky, sused nemá zrejme čo robiť, len leštiť to svoje hlúpe auto, decká vo dvore stále len vrieskajú a pištia….. Ak človek takto hovorí, neprezrádza len veľa o svojom okolí, ale najmä o sebe. Pretože podľa toho, či pozitívne alebo negatívne hodnotíme druhých, prezentujeme svoju vlastnú spokojnosť a šťastie.
To, ako vnímame druhých ľudí, prezrádza extrémne veľa o našej osobnosti. Výsledky jednej zaujímavej štúdie osobnosti z USA boli zverejnené v časopise „Journal of Personality and Social Psychology”. Závery z nej sú jednoznačné: vidieť druhých v pozitívnom svetle má pozitívny vplyv na vlastnú osobnosť. Takíto ľudia sú často šťastní, entuziastickí, dobromyseľní a emocionálne stabilní. Tí, ktorí naopak druhých hodnotia negatívne, majú sami sklon k narcizmu a nespoločenskému správaniu. Takýchto ľudí aj ostatní zväčša vnímajú veľmi negatívne.
Výskum preukázal aj spojitosť medzi negatívnym hodnotením svojho okolia a vlastným zdravím: ľudia, ktorí sa zle vyjadrujú o svojom okolí, by sa mali obávať o svoje zdravie. Zvyšuje sa totiž predpoklad rozvoja depresie a iných psychických problémov. Negatívny spôsob uvažovania spúšťa množstvo psychických ochorení. V mnohých prípadoch býva potrebná terapia, ľudia bez nej iba ťažko zmenia spôsob svojho uvažovania. A tu treba zdôrazniť, že v každom jednom človeku dokážeme nájsť niečo dobré, ak samozrejme chceme.
PRACOVNÉ PROSTREDIE AROGANCII NEPRAJE
Dnešný svet organizácií vyžaduje pokoru a ochotu učiť sa od ostatných. V minulosti bol manažér schopný vykonávať väčšinu úloh, ktoré mal v kompetencii lepšie ako členovia jeho tímu. Dnes je však situácia iná – tím vie oveľa lepšie ako manažér, o čo v práci ide a ako to zvládnuť. Úlohou manažérov je prepájať činnosti jednotlivcov a napĺňať tak stratégiu daného útvaru – ale najlepšie riešenia prichádzajú od zamestnancov s lokálnymi poznatkami. Toto však predpokladá, že manažér vie svojim ľuďom načúvať.
Arogantní manažéri však počúvať (a už vôbec nie načúvať) nevedia. Svoju formálnu autoritu používajú k presadzovaniu vlastných názorov. Členovia tímu tak strácajú motiváciu, pasívne súhlasia alebo sa uchyľujú k servilnému správaniu. Nikto nemá chuť vydávať zo seba to najlepšie, keď ho ten druhý nepočúva a ignoruje. Arogancia vytvára v organizácii jedovatú infraštruktúru, ktorej výsledkom je otrávená atmosféra na pracovisku, manipulatívna komunikácia, zakrývanie chýb, nedbalá spolupráca a následne zníženie výkonnosti.
KAŽDÁ MINCA MÁ DVE STRANY
Je nereálne počítať s tým, že arogantný človek príde za odborníkom s prosbou, aby ho zbavil jeho pýchy. Skôr sa obráti na pomoc odborníkov s nespavosťou, úzkostnými stavmi, impotenciou alebo inými psychickými či telesnými symptómami. Psychosomatické problémy sú pri arogantnom správaní bežné, pretože takéto správanie vyvoláva konflikty – na pracovisku ale aj doma.
Arogantní ľudia bývajú v podstate osamelí, chýba im srdečnosť, ozajstné priateľstvá a otvorené vzťahy. Maskovanie vlastných problémov aroganciou stojí týchto ľudí neuveriteľne veľa energie.
Zatiaľ čo pyšnú princeznú Krasomilu vyliečila láska, v reálnom svete organizácie je možné zvládnuť aroganciu iba nátlakom. Je potrebné zdôrazniť, že na výsledku komunikácie dvoch strán sa podieľajú obe rovnakým dielom. To znamená, že arogantné správanie je možné korigovať. Pokiaľ však okolie, kolegovia a rodina nekoriguje, pýcha a nadutosť rastie. Pýchu živí moc bez kontroly. Nadutosť a povýšenectvo môže submisívnych ľudí priťahovať, ostatných však odpudzuje.
Ľudia sa k nám správajú tak, ako vedia – a ako im my umožníme. A ak im to dovolíme, posilňujeme aroganciu do budúcnosti.
