Šéf bez rešpektu: 9 rád, keď nik nepočúva a všetci majú na háku
Článok bol publikovaný 19.3.2015 v Trende
S niektorými predpokladmi sa už človek narodí, a preto niektorí manažéri už len keď vstúpia do miestnosti, cítiť z nich charizmu a prirodzenú autoritu. Čo majú ale robiť manažéri, ktorí nič podobné nevyžarujú? Prečítajte si tipy a rady HR manažérov z personálnych a pracovno-poradenských spoločností, akým spôsobom možno získať rešpekt a čo robiť, aby sa rýchlo nestratil.
„Často sa na tréningoch stretávam s otázkou, ako dosiahnem rešpekt a autoritu zamestnancov. Faktom je, že ani jedno sa nedá vynútiť, ani prikázať. Autoritu je možné len získať, hovorí sa, že si ju môžete len zaslúžiť,“ hovorí zo skúseností Martina Kazičková zo spoločnosti MK Training. „Ak niekto vyžaduje rešpekt, človek tým dáva najavo, že chce byť druhými videný a braný vážne. Rešpekt sa často zamieňa za zdvorilosť. Rešpekt je však postoj.“
1. Fatálne nerozhodovanie
Získanie autority v skutočnosti nie je také zložité, stačí prevziať za dosiahnutie cieľa zodpovednosť, delí sa so základnou radou Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Counselling. „Vtedy sa prekvapujúco ukáže, že naozaj málo ľudí je schopných prevziať zodpovednosť, a tým sa oddeliť od ostatných pracovníkov, ktorí pravdepodobne nebudú mať nikdy ambíciu stať sa vedúcimi pracovníkmi.“
V krízovej situácii, kedy sa podriadený zamestnanec nevie rozhodnúť, nevie, ako ďalej pokračovať, sa nesmie šéf báť prevziať situáciu, stotožňuje sa s názorom Darina Mokráňová zo spoločnosti Index Nosluš. „Netlačte naňho, aby sa rozhodol. Vypočujte si jeho pohľad, položte mu potrebné otázky, aby ste si situáciu ozrejmili a prijmite rozhodnutie zaňho.“
Mnohí manažéri sa domnievajú, že neprijímaním rozhodnutí sa vyhnú dôsledkom z nesprávnych rozhodnutí. M. Kazičková však upozorňuje, že to máva fatálne dôsledky.
„Uvedomte si, že aj keď neprijmete rozhodnutie, tak ste vlastne rozhodli,“ vysvetľuje ďalej. „Často počúvame výhovorky, že nemám dostatok informácií na to, aby som rozhodol a podobne. Je to nezmysel, pretože nikdy nebudete mať všetky informácie. Ste manažér, musíte sa naučiť žiť s tým, že sa rozhodujete na základe nekompletných údajov.“
Podstatnou schopnosťou šéfa je schopnosť niesť aj prípadné nepríjemné dôsledky, potvrdzuje Mariana Turanová zo spoločnosti Target Executive Search. Dobrý šéf podľa M. Turanovej zbytočne neotáľa, keď sa veci vyhrocujú, vie rázne zakročiť, keď treba a aj ukončiť diskusie. V určitom momente treba rozhodnúť a šéf je na to, aby rozhodol a aj ako prvý niesol dôsledky, ak rozhodnutie nebolo úplne správne.
2. Radšej sa do pekiel prepadnem, ako si uznám chybu
„Vaši podriadení sa môžu pomýliť, aj keď urobia rozhodnutie v najlepšej vôli. V situácii, keď urobili maximum, je často kontraproduktívne hnevať sa na nich, dávať im to za vinu,“ upozorňuje D. Mokráňová s tým, že ak v takejto chvíli šéf ocení snahu, získa pracovníkov, ktorí budú v budúcnosti oporou pri vážnych rozhodnutiach a určite tým neutrpí ani jeho autorita.
Na druhej strane rovnako zdôrazňuje, že aj šéf sa môže mýliť. „Nestavajte sa nevyhnutne ako nadriadený do pozície najmúdrejšieho. Často majú podriadení lepší prehľad o veciach a môžu byť odborníkmi. Autoritu si skôr získate uznaním svojho omylu ako presadzovaním svojej nepravdy len preto, lebo nemôžete priznať, že ste sa mýlili,“ vysvetľuje D. Mokráňová.
3. Zostúpiť z Olympu a pokecať s podriadenými
Ako zdôrazňuje M. Turanová, všetci sme ľudia a nežijeme len prácou a v práci. Nie všetky tímy sú si také blízke, že trávia dobrovoľne alebo organizovane spolu víkendy či iný voľný čas. Dobrý šéf by sa ale mal zaujímať o kolegov aj ako o ľudí, vedieť, čo ich trápi, zdieľať s nimi situácie a ponúknuť pomocnú ruku.
„Ľudia si takéto veci nesmierne vážia a tu môže ísť naozaj len o maličkosti. Aj keď ide o otázky typu, či sú deti zdravé, či už je rameno v poriadku, ako bolo na lyžovačke a podobne,“ navrhuje M. Turanová.
K získaniu rešpektu je vhodné snažiť sa porozumieť motívom, prežívaniu, úmyslom či postojom ostatných, vysvetľuje M. Kazičková „Zdanlivý pesimista v tíme nemusí chcieť so svojím typickým ´Áno, ale...´ zadupať do zeme každú vašu myšlienku. Má len svoje dôvody pre opatrnosť, ktorým sa vy môžete snažiť porozumieť,“ dodáva.
D. Mokráňová rovnako neodporúča šetriť s pochvalami, ale s podmienkou, že chváliť treba iba úprimne a vtedy, keď je na to skutočne dôvod. „Falošná pochvala nikdy nevyvolá u vašich zamestnancov pozitívne emócie.“
4. Úcta sa úctou opláca
„Ako sa do lesa volá, tak sa z neho ozýva. Rešpekt je vzájomný, čo znamená, že môžete byť rešpektovaní len vtedy, ak sami rešpektujete,“ vysvetľuje M. Kazičková. „Je to paradoxné, ale čím plochejšie sú hierarchické štruktúry vo firme, tým viac sú manažéri závislejší od rešpektu zamestnancov.“
V minulosti sa mohli manažéri viac opierať o svoju moc, ale v súčasnosti, najmä pri mladšej generácii, prestáva existovať rešpekt z formálnej moci manažérov. Čím menej budú šéfovia využívať svoju formálnu moc a budú prirodzene rešpektovaní, tým skôr sa nimi nechajú ľudia viesť a budú ich rešpektovať, naznačuje M. Kazičková.
„Ako šéf môžete byť najlepší odborník na svete, ale ak sa neúctivo správate k druhým ľuďom, nezískate ich rešpekt,“ vysvetľuje ďalej. „Problém býva, že mnoho manažérov si neskoro uvedomí, že ich správanie ľudia vnímajú ako neúctivé. Často býva neskoro na zmenu. Ak sa ľudia totiž necítia byť rešpektovaní a prestanú sami rešpektovať, prejaví sa to v ich deštruktívnom správaní. Ich angažovanosť prudko poklesne, podajú vnútornú výpoveď alebo skryto sabotujú svojho šéfa.“
Pokiaľ sa šéf snaží získať rešpekt nasilu, napríklad prílišným tlačením na výkon alebo diktátorsky, jeho podriadení ho budú vnímať inou optikou a budú sa k nemu správať pod vplyvom strachu a nenávisti než pod vplyvom prirodzeného rešpektu, upozorňuje Klára Javorská z agentúry Matching.
„Vyhoria, zlenivejú, budú donášať alebo ohovárať, nebudú sa správať transparentne. Akýkoľvek z týchto spôsobov správania z dlhodobého hľadiska nevytvára atmosféru podporujúcu zdravú tímovú dynamiku a tým pádom neprinesie želané výsledky,“ uvádza K. Javorská.
V dôsledku neúctivého správania šéfa podľa M. Kazičkovej klesá motivácia, narastá nespokojnosť a odpor voči takémuto manažérovi. „Štúdie dokazujú, že ak sa manažéri správajú k zamestnancom s rešpektom, sú motivovanejší a pracujú s väčším nasadením pre firmu.“
5. O čo šéfovi vlastne ide?
Šéf, ktorý chce získať rešpekt, musí mať víziu a musí byť schopný túto víziu sprostredkovať svojmu tímu tak, aby sa s ňou rovnako stotožnil aj samotní tím, tvrdí M. Turanová. „Hneď ako ľudia nevedia, čo vlastne je cieľ, prípadne vedia, ale nevzali si ho za svoj, tak ich prínos je malý alebo žiadny. Odrobia si svojich 9-17, ale ich srdce nie je prítomné, nemajú záujem ponúkať lepšie riešenia ani nemajú chuť robiť veci navyše.“
V súvislosti s lepšími riešeniami M. Turanová taktiež šéfom pripomína, aby mali oči aj uši stále otvorené nápadom, pričom môže ísť aj o také maličkosti ako napríklad kto uloží riad v kuchynke alebo ako ušetriť papier v tlačiarni. Ak sa podarí čo i len malá vec cez iniciatívu „zdola“, kolegovia si to vážia a sú určite otvorenejší.
Neúctivosť vzniká často aj v dôsledku nedostatočnej pozornosti v komunikácii a zrozumiteľnosti, varuje M. Kazičková. Už nejasný spôsob vyjadrovania býva vnímaný ako neúctivý. Človek môže nadobudnúť dojem, že šéfovi nestojí ani za to, aby sa snažil vyjadriť zrozumiteľne a jednoznačne.
6. Pristrihnúť krídla
„Neprehliadajte, ak sa niektorý z vašich spolupracovníkov nespráva ku kolegovi alebo k vám s rešpektom. Otvorene komunikujte, že nebudete tolerovať neúctivé správanie,“ upozorňuje M. Kazičková s tým, aby šéfovia nerešpektujúce správanie trestali. „Šéfa, ktorý by takéto správanie toleroval, si zamestnanci vážiť nikdy nebudú a zároveň šéf s takýmito zamestnancami svoje ciele nedosiahne.“
Ako však ďalej upozorňuje, je treba rozlišovať, či zamestnanec urobí niečo svojvoľne, alebo či vedome a cielene bojkotuje manažéra a jeho prácu, aby mu škodil.
„Ak napríklad šéf zvolá poradu a niektorý zamestnanec na to zareaguje s ironickou poznámkou, je rozumné to prejsť bez povšimnutia. Ak sa to ale zopakuje viackrát, má zmysel sa o tom so zamestnancom porozprávať, pretože za iróniou býva skrytý hnev, ktorý zamestnanec nekomunikuje priamo.“
Pokiaľ je ale poznámka sarkastická či zraňujúca, mal by reagovať okamžite. Ostatní zamestnanci si totiž veľmi pozorne všímajú, ako sa v situácii, kedy je jednoznačne prekročená hranica, šéf zachová, vysvetľuje M. Kazičková. Zamestnanci takto zisťujú hranicu, kam je až možné u šéfa zájsť.
7. Zníženie platu či výpoveď
Disciplinárnymi opatreniami, akými sú napríklad zníženie platu či výpoveď, by rešpekt rozhodne nezískal, dodáva M. Kazičková ďalej. Malo by ísť až o krajné riešenia, podotýka Ľ. Dranga. Zamestnanec by mohol začať síce na chvíľu poslúchať, ale zo strachu pred sankciou, určite nie z rešpektu. Až po vyskúšaní všetkých možností má význam uvažovať o preložení na iný útvar alebo o opustení firmy.
Na druhej strane ale M. Kazičková neodporúča oplácať neúctu neúctou. „Zachovajte si duševnú rovnováhu aj vtedy, keď vás iní nerešpektujú. Ak na neúctu zareagujete úctivo, s rešpektom, významne znížite napätie v tejto situácii. Spravidla si potom ľudia skôr uvedomia svoje neúctivé správanie k vám a zmenia ho, ako keď zareagujete na ich neúctu rovnakou mincou.“
V prípade, ak sa šéfovi nedarí získať rešpekt, odporúča Ľ. Dranga vyhľadať aj profesionálneho kouča, respektíve ísť na vhodný tréning. „V prípade, že niekto z podriadených podkopáva autoritu, identifikovať ho a prepustiť. Keď mu niekto z vedenia podkopáva nohy, je dobré uvažovať aj odchode do inej spoločnosti.“
8. Komandovanie spoza stola
Nadriadený by mal byť príkladom. Podľa M. Turanovej to znamená, že je v určitom zmysle zainteresovaný do denného diania firmy takým spôsobom, aby kolegom pomohol s dennou operatívou a aby neriadil len spoza stola.
„Nie je nič horšie, ako keď šéf kávičkuje na chodbe a od svojich ľudí čaká výkony. A keď ich dostane, ešte ich aj spucuje. Na druhej strane nie je ani dobré, keď šéf pracuje chaoticky, napríklad posiela pravidelné e-maily v noci alebo cez víkendy,“ myslí si M. Turanová. „To hovorí o tom, že nemá žiadny time managment, a čo je ešte dôležitejšie, nemá úctu ani len sám k sebe, lebo netrávi čas s rodinou.“
Pre zamestnanca by nemal byť šéf len autoritou pracovnou, ale aj autoritou morálnou. „Raz dala naša pracovníčka výpoveď, pretože jej priamy nadriadený prišiel do práce a začal čítať bulvárny denník. V poradenskej firme to bolo pre ňu neprijateľné a pod takým manažérom nechcela pracovať,“ spomína Ľ. Dranga.
9. Zaujatý hulvát, ktorý klame
Správny šéf by mal byť konzistentný, spravodlivý a zachovávať integritu, tvrdí M. Turanová. „Veľmi mäkký šéf, ktorý chce byť za každú cenu zadobre so všetkými a ktorý nevie vyriešiť nepríjemné veci, či už medzi kolegami v rámci firmy, alebo s klientmi, nemôže mať rešpekt kolegov, akokoľvek milý a príjemný je.“
„V očiach svojich ľudí môžete klesnúť, ak vidia, že s nespratníkom nič nerobíte a problémy, ktoré vznikajú, zametáte pod stôl,“ dodáva D. Mokráňová.
Dobrý šéf by sa mal rovnako vyhýbať zvýšenému hlasu a vulgarizmom, musí vedieť ovládať svoje emócie a mať dostatočné množstvo empatie, aby vedel, kedy je lepšie pracovníkom niečo vyčítať a kedy povzbudiť, tvrdí Ľ. Dranga.
„Nadriadený pracovník musí zaviesť a dodržiavať jasné a presné pravidlá komunikácie. Ak vyžaduje od podriadeného časovú dochvíľnosť, mal by sa snažiť ju dodržiavať aj sám,“ upozorňuje Ľ. Dranga.
Ako ďalej dodáva, ak chce šéf získať rešpekt, nesmie žiadať od podriadených to, čo sám nie je ochotný plniť, a rovnako by nemal uprednostňovať určitých pracovníkov podľa nepracovných kritérií.
„Je veľmi krátkozraké zamestnancov zavádzať alebo klamať,“ varuje D. Mokráňová. „Aj nepríjemná pravda je menším zlom ako malé klamstvo. Hovorte ľuďom nielen to, že niečo treba vykonať, ale aj aký je cieľ a prečo to potrebujete. Ak na nich máte nadštandardné nároky, vysvetlite im, prečo nie je možné zariadiť to inak. Ak im veci oznamujete na poslednú chvíľu, vykonajú ich radšej, ak budú vedieť, že ste ich o nich nemohli informovať skôr.“
„Rešpekt získate vtedy, keď budete dôslední a za každých okolností budete dodržiavať to, na čom sa s druhými dohodnete. Nesľubujte nič, čo neviete, nechcete alebo nemôžete dodržať,“ radí na záver M. Kazičková.
