Odhaľte klamstvá v procese výberu nových zamestnancov
„Ten muž vyzerá výborne, tip-top od hlavy až k pätám. Kultivovaný prejav, priateľský úsmev, sebavedomé vystupovanie. Muž, ktorý vie, čo chce, je schopný a pozná svoju cenu. Takýto človek predsa musí byť kompetentný,“ hovorili si recruiteri vo firmách, v ktorých sa uchádzal o prácu. A nadšene ho prijali: raz ako pilota, ako lekára, inokedy ako právnika. Fakt, že tento presvedčivý kandidát medicínu ani právo nikdy neštudoval a s iným ako hračkárskym lietadielkom nikdy neprišiel do kontaktu, neodhalil nikto. A tak sa mohla naštartovať miliónová kariéra mladého podvodníka.
Áno, hovorím o úspešnom filme Stevena Spielberga „Chyť ma, ak to dokážeš“. Leonardo DiCaprio v ňom stvárnil hlavného hrdinu a ukázal, že v niektorých firmách je možné dostať sa pomocou presvedčivého vystupovania k zaujímavým pozíciám. Sú príbehy ako tento len náhodnou témou pre filmárov? Alebo žeby nie? A ako je možné odhaliť takýchto podvodníkov?
O klamstvách v procese výberu nových zamestnancov sa nahlas veľmi nehovorí. Môžu mať rôznu podobu, od neškodných kozmetických úprav až po naozaj tvrdé podvody: začínajú sa vymyslenými hobby prispôsobenými k obsadzovanej pozícii, pokračujú zakrývaním obdobia nezamestnanosti, uvádzaním nepravdivých faktov, referencií či certifikátov a končia falošnými titulmi, diplomami či zamestnávateľmi. Kandidát na manažérsku pozíciu uvádza vo svojom životopise, že viedol oddelenie so sedemdesiatimi pracovníkmi, pričom naozaj boli len traja. Ďalší vydával svoju mesačnú dovolenku vo Francúzsku za jazykový kurz. Uchádzači o prácu falšujú vysvedčenia, oháňajú sa nepravými certifikátmi, predstierajú insolvenciu bývalého zamestnávateľa, aby zakryli fakt, že boli prepustení. Medzery v životopise bývajú zakrývané fázami kreatívnej samostatnosti, nezamestnanosť utajovaná upravovaním období v priebehu zamestnaní. Dnes nie je ťažké ani drahé zaobstarať si doktorský titul v zahraničí. Vzdelávací trh ponúka rôzne dobre znejúce diaľkové krátkodobé a často povrchné kurzy, ktoré zberatelia certifikátov s vďakou absolvujú, aby si „vytunovali“ svoj životopis.
Ako sa na klamstvo pozerať?
Stretávame sa s rôznymi názormi: niektoré ho odmietajú ako odsúdeniahodné konanie, iní ho vnímajú ako prirodzené správanie – najmä keď si veľa uchádzačov konkuruje v boji o zaujímavé miesto a organizácie stále zvyšujú požiadavky na kandidátov. Mnohými býva blufovanie tolerované, ako keby patrilo k súčasnému životnému štýlu. Faktom však je, že neodhalené klamstvá v prezentáciách uchádzačov v procese výberu následne organizáciu stoja veľa peňazí. Môžete namietať, že dôkladne preveriť 200 životopisov nie je v ľudských možnostiach. Áno, dôsledné overenie faktov uvedených v životopise nie je práve rýchly proces – ak ale získate podozrenie, že uvedené fakty nesedia, pomôžu vám nasledovné opatrenia:
|
Žiadajte a preverujte referencie. Ak sú v životopise uvedené referencie, neváhajte ich kontaktovať: najprv telefonicky a požiadajte o písomné vyjadrenie k uchádzačovi. Ak obsadzujete dôležitú pozíciu, obráťte sa aj na bývalých spolupracovníkov, ktorých uchádzač do životopisu neuviedol. |
|
Vyhľadajte si informácie na internete. „Vygoogliť“ sa dá veľa užitočných informácií, ktoré využijete pri rozhodovaní. |
|
Vyžadujte originály vysvedčení, diplomov, certifikátov. Ak ste na pochybách, nechajte si na pracovnom pohovore predložiť originály dokumentov. |
|
Porovnávajte. Ak máte podozrenie, že materiály uchádzača sú upravované, porovnajte ich s personálnymi dokumentmi iných uchádzačov s rovnakým vzdelaním. |
Preverením podozrivých údajov v prezentačných materiáloch uchádzača sa vám môže podariť odhaliť faktické nezrovnalosti, ale dôležitým priestorom na odkrytie nadsadených informácií je výberový pohovor. Na ňom majú recruiteri, vyzbrojení profesionálnymi technikami vedenia rozhovorov a znalosťou ľudí, možnosť dôsledne popreverovať všetko, čo im „nesedí“ a získať o uchádzačoch reálny obraz. Životopisy sú totiž plné vágnych vyhlásení typu „som komunikatívny, flexibilný, kreatívny, iniciatívny a schopný nadchnúť sa pre nové veci“, ktoré sú žiaľ iba konštatovaním s nulovou výpovednou hodnotou pre posudzovateľa. Keď však od uchádzačov začnete žiadať konkrétne dôkazy o tom, že naozaj týmito kompetenciami disponujú, mnohí nevedia zareagovať – pretože ich len predstierajú.
Odhaľte klamstvá
Nebezpečné je, že sme pripravení slepo veriť tomu, čo nám niekto povie. Na to, aby človek dokázal predstierať nejakú kompetenciu, nemusí byť excelentný klamár. Ak sa niekto považuje za dobrého športovca, veríme mu, veď prečo aj nie? Predstieranie kompetencií a osobnostných kvalít sa nedá hodnotiť inak ako klamstvo, ktoré sa často prezradí samo. Preto na výberovom pohovore buďte v strehu: existuje päť varovných signálov, pri ktorých je treba spozornieť:
|
Zmena správania. Odlišuje sa správanie zdanlivého klamára od „normálneho“ správania? Na úvod rozhovoru by ste mali identifikovať jeho štandardné správanie a všímať si jeho zmeny v ďalšej časti rozhovoru. |
|
Emócie. Ak sa nečakane objaví v rozhovore jedna z troch emócií (strach, vina alebo radosť), zbystrite pozornosť. Tieto emócie môžu byť znakom „nečistého“ svedomia alebo radosti z toho, že uchádzačovi vyšiel zastierací manéver. |
|
Disharmónia. Vnímate nejakú disharmóniu na uchádzačovi? Mimika, ktorá nepasuje k vyslovenému, umelý výraz tváre, falošný úsmev sú takisto varovnými signálmi lži. Dôležité sú aj mikrovýrazy, ktoré na krátku dobu ukážu ozajstné myšlienky uchádzača. |
|
Stres. Pobadali ste na uchádzačovi stres? Jeho znakom môže byť vyšší hlas, spomalený verbálny prejav s pauzami a dlhším uvažovaním nad odpoveďami. Vo fyzickej rovine to môže byť časté mrkanie alebo rituály, ako napr. neustále mrvenie sa na stoličke. |
|
Kontrola správania. Je uchádzač neobvykle strnulý? Kontrola správania môže byť indíciou na nedostatok autenticity. Stuhnutá reč tela a pomalé rozprávanie bez žiaducich detailov môže poukazovať na extrémnu koncentráciu uchádzača, aby sa neprezradil. |
Klamári dokážu veľa sľúbiť, oslňujú svojím vystupovaním a rétorikou. Mnohí z nich však švindľujú bez úmyslu zavádzať – jednoducho majú o sebe absolútne skreslený sebaobraz. Nie sú to žiadni kriminálnici, škôd však dokážu napáchať poriadne veľa, ako dokazujú početné príklady z praxe.
Rozpoznať klamárov na pozíciu manažéra býva zložité, pretože požiadavky na obsadenie pozície manažéra sú podobné ako danosti klamárov: často sú to extroverti, dobrí rétori a vedia sebavedomo vystupovať. Okrem toho, o čím vyššiu pozíciu na rebríčku sa človek uchádza, tým menej detailov sa od neho požaduje. Očakáva sa však kompetentné a sebaisté vystupovanie, vzbudzovanie dôvery a vyžarovanie pokoja, aj keď človek sám v sebe pokoj aktuálne neprežíva.
5 spôsobov zvyšujúcich šancu odhaliť klamárov
Ponúkame vám 5 efektívnych techník, ktoré vám budú nápomocné, keď sa objavia pochybnosti o tom, koho to vlastne máte pred sebou:
Lievikové otázky. Ak sa chcete uistiť, že tvrdenia uchádzača nie sú vymyslené alebo zveličené, pýtajte sa. A to tak, že sa budete pýtať čoraz detailnejšie: ako konkrétne napr. prebiehal popisovaný proces, akú úlohu dotyčný v procese zohral, čo sa nepodarilo a ako sa z neúspechu poučil. To sú otázky, ktoré od uchádzača vyžadujú schopnosť reflexie, ktorú klamári spravidla nemajú.
Reflexné otázky. Sú určené na vyprovokovanie uchádzača, aby sa odchýlil od vlastnej bezpečnej línie sebaprezentácie. Môžete sa ho napr. spýtať, ako by reagoval ako manažér v prípade, keby jeho podriadený predstieral kompetencie, ktoré v skutočnosti nemá.
Navábenie. Na to, aby ste získali pravdivé odpovede, je dôležitá príjemná atmosféra. Uchádzač sa musí cítiť dobre, inak bude strnulý – preto je nerozumné vytvárať naňho priveľký tlak. Viac dosiahnete preukázaním porozumenia a ponukou beztrestnosti.
Preverenie. Bezpodmienečne overujte referencie uchádzačov, kontaktujte bývalých zamestnávateľov, vyžadujte originálne dokumenty. Overujte detaily pracovných podkladov: pečiatku, rukopis, podpisy. Dajte na svoju intuíciu – ak sa vám niečo nepozdáva, preverte to!
Sebareflexia. Ten, kto chce odhaľovať klamárov, musí najprv dokonale poznať sám seba. Pretože ak nevie, na čo opakovane naskakuje – napr. konkrétny spôsob vystupovania, vyjadrovania, typ človeka – nechá sa opakovane oklamať.
Dôležitú úlohu pri klamstve zohráva čas. Preto je rozumné výberový rozhovor, najmä na vyššie pozície, rozložiť do viacerých termínov, opakovať otázky a porovnávať odpovede.
Každá minca má dve strany
Inštitút verejnej mienky v Nemecku vykonal prieskum na vzorke 1 200 personálnych manažérov, v akých oblastiach uchádzači najviac podvádzajú. Prieskum ukázal, že najviac (30 %) z nich nehovorí pravdu v otázkach zodpovednosti, kompetencií a pracovných skúseností na predchádzajúcich pracovných miestach, 22 % zveličuje svoje manažérske schopnosti, 16 % udáva lepšie jazykové schopnosti, než naozaj má, 10 % klame o výške mzdy na poslednom mieste a cca 5 % z nich sa snaží zakryť ozajstný dôvod ukončenia pracovného pomeru.
Keď sa zamyslíme nad tým, prečo uchádzači prikrášľujú svoje prezentácie, prídeme na niekoľko možných motívov – ako podstatné vidím dva:
• „Dobrý“ životopis a motivačný list zvýši pravdepodobnosť pozvania uchádzača na výberový pohovor.
• Negatívne skúsenosti s recruitermi, ich neférovým prístupom, psychologickými trikmi a absenciou rešpektu.
Myslím si, že do výberu je treba vniesť viac „svetla“ a rešpektu. Dnes je bežné, že odmietnutí uchádzači nezískajú žiadnu spätnú väzbu, prečo neuspeli. Ako môžu potom vedieť, ktoré kompetencie by mali zlepšiť? Ako môžu zistiť, čo robia zle? V lepšom prípade uchádzačovi príde formálny, nič nehovoriaci list o negatívnom výsledku výberového konania. Ten, kto posiela takéto listy a nie je ochotný aspoň telefonicky zdôvodniť svoje rozhodnutie neprijať uchádzača na obsadzované miesto, vzbudí dojem, že rozhodnutie recruiterov bolo prijaté svojvoľne. A potom si uchádzač môže povedať: keď je výberové konanie čistá lotéria – načo byť čestný a pravdivý?
