KTO BÝVA NAJVIAC NESPOKOJNÝ? PARADOXNE TÍ NAJÚSPEŠNEJŠÍ
Mnohí manažéri si myslia, že s úspechom sa automaticky dostaví aj spokojnosť v práci. Realita však býva iná. Aj keď ste si naštartovali úspešnú kariéru, nie ste chránení voči frustrácii. Ak ju neviete zvládať, môžete byť náchylní ku skratovému konaniu, napríklad k úteku na nové pracovné miesto. Ale takéto riešenie je len zriedka východiskom. Existujú účinnejšie metódy, ako stratenú spokojnosť v práci znovu nadobudnúť.
Veľa klientov, ktorí k nám prichádzajú do koučingu, zvažujú zmenu zamestnania. Dôvody bývajú rôzne: priveľký tlak, stres, chýbajúci priestor na samostatnú prácu, priveľa kontroly či strata zmyslu práce. Ale hodiť kvôli tomu hneď uterák do ringu nie je v mnohých prípadoch najlepší nápad. Pretože príčiny nespokojnosti nie sú len na strane organizácie, ale aj manažéra: mnohí nespokojní šéfovia totiž sami prispievajú k svojej nespokojnosti oveľa viac, než si uvedomujú alebo pripúšťajú.
NESPOKOJNÍ BÝVAJÚ PRÁVE TÍ ÚSPEŠNÍ
Vo svojej praxi pozorujeme jeden paradox. Najnespokojnejší nebývajú tí najmenej angažovaní. Práve naopak. Často počúvam, že najšťastnejší a najúspešnejší je v živote ten, kto vo svojom zamestnaní postupuje. Prax ukazuje, že práve pri manažéroch to neplatí. Pretože pri kariérnom postupe sa často mení obsah práce, aj role. Časom sa tak práca manažéra veľmi vzdiali od jej pôvodného obsahu. Nebezpečné je, že sa zmenia len malé nuansy manažérskej práce. Preto si manažéri niekedy dlho neuvedomia, že ich práca už nie je v súlade s ich záujmami. Negatívne pocity, ktoré pritom prežívajú sa pokúšajú potlačiť čoraz väčším množstvom práce. Očakávajú, že vonkajší úspech vykompenzuje ich vnútornú prázdnotu. Všetky nádeje smerujú na ďalší, zdanlivo logický kariérny krok, podľa motta: keď sa mi podarí dosiahnuť tento cieľ, budem konečne šťastný. Často je to nesprávne očakávanie, ktoré mnohých vženie do bludného kruhu častej fluktuácie. Dosahujú síce pracovné úspechy, ale spokojnosť sa opakovane nedostavuje.
NEVZDÁVAJTE SA PRIRÝCHLO
Ak je pocit ťažoby silný, vidia mnohí východisko len v kompletnej zmene zamestnania. Pritom len minimum z týchto manažérov sa ocitlo v nesprávnom povolaní a manažment im jednoducho „nesedí“. Ak sa dostaví nespokojnosť, treba si čo najskôr položiť zopár otázok: Čo je pre mňa naozaj dôležité? Naozaj potrebujem vyššiu pozíciu s ešte väčšou zodpovednosťou? Nie je pre mňa predsa len dôležitejší obsah mojej práce? V čom sa cítim byť naozaj kompetentná? A na čo z toho, čo dnes robím, budem hrdá aj za dvadsať rokov?
Aj napriek tomu, že tieto otázky znejú jednoducho, odpovede hľadáme s klientmi pomerne prácne. Ale určite sa táto námaha vyplatí, pretože ten, kto si na tieto otázky úprimne odpovie, často skonštatuje: nemusím meniť zamestnanie, aby som bol šťastnejší. V absolútnej väčšine prípadov stačí zmeniť nastavenie svojho fungovania na existujúcej pracovnej pozícii.
Mali sme jedného klienta, ktorý bol majstrom v budovaní kontaktov s odborníkmi zo svojej branže mimo vlastnej firmy. Networking ho nesmierne bavil, bol pri ňom úplne vo svojom živle. Avšak pozícia, na ktorej by sa táto schopnosť vyslovene vyžadovala, vo firme neexistovala. Preto sa rozhodol pre riešenie, ako mnohí jemu podobní: uchádzať sa o vyššiu manažérsku pozíciu v rámci interného výberového konania, ktorá by mala zdynamizovať jeho kariéru – aj keď mu nová ponúknutá pozícia v podstate „nič nehovorila“. Klient potreboval čas, aby nabral odvahu, vytvoril si náhradný kariérny zámer a predložil ho predstavenstvu. Predstavenstvo zareagovalo inak, ako sa klient domnieval: boli z jeho návrhu doslova nadšení a zriadili pre neho novú pozíciu lobbistu. Manažér sa tak mohol začať venovať naplno tomu, čo ho naozaj napĺňalo. Cíti sa ako ryba vo vode, môže dosýta venovať svojej vášni a má radosť zo svojej odvahy, ktorá mu k tejto práci dopomohla.
ZA NESPOKOJNOSŤOU BÝVAJÚ AJ VYSOKÉ NÁROKY NA SEBA
Človek nemusí byť na nevhodnej pozícii, aby bol v práci nešťastný. Ak máte privysoké a nereálne nároky na seba, budete nespokojní aj na pre vás ideálnom mieste. Mnohí ľudia sú práve nespokojní preto, pretože si myslia, že musia pracovať vždy naplno a s nadšením. Keď sa to nedarí a práca im prestane prinášať radosť, začnú sa trápiť výčitkami svedomia. Podobne, ako šéf predaja, ktorý na svojich služobkách pravidelne brával obchodných partnerov na večeru. Bol presvedčený, že to patrí k jeho práci a mal by mať z toho radosť. Opak bol však pravdou, pretože časté pracovné večere ho otravovali. Po čase sa k tomuto jednému problému pridal ďalší, potom ďalší... a začal svoju prácu nenávidieť. Pre tohto klienta bolo veľmi ťažké prijať myšlienku, že je úplne v poriadku, keď sa každý večer nebude venovať obchodu. Podarilo sa mu zakomponovať do svojho večerného programu aj niečo privátne – návšteva kina, divadla, posedenie s kamarátmi – a opäť nadobudol spokojnosť vo svojej práci.
Je potrebné, udržiavať väčší odstup od práce. Rozlúčte sa s predstavou, že sa venujete správnemu zamestnaniu len vtedy, keď vám vaša práca prináša veľa radosti a je stredobodom vášho života. Šťastné momenty, ktoré v práci zažijete, si treba vychutnať a tešiť sa z nich. Ale ak očakávate, že práca bude jediným zdrojom vášho šťastia, budete sklamaní.
SPOKOJNOSŤ PRINÁŠA ZMYSEL
Existujú ľudia, ktorí majú schopnosť dať svojej práci hlbší význam a aj napriek viacerým obmedzeniam si ju vedia prispôsobiť tak, že im nakoniec prináša spokojnosť. Posunú hranice svojej práce tak, že spektrum pracovných úloh lepšie vyhovuje ich danostiam. Vymenia si s kolegami niektoré oblasti pracovných kompetencií a nájdu si (často nad rámec svojich povinností) nové oblasti svojho pôsobenia. Pracujú na zlepšovaní svojich sociálnych vzťahov napríklad tým, že kolegom ponúknu svoju pomoc: čím pre seba získajú zmysel vo vzájomnosti. V neposlednom rade dokážu nájsť hlbší význam aj v monotónnych činnostiach. Ako napríklad upratovačka v nemocnici: ona predsa nielen upratuje, zabezpečuje ničenie baktérií a tak vykonáva životne dôležitú prácu.
Od upratovačky by sa mohli učiť aj manažéri. Otázky typu: „Čo tu ja vlastne robím? Komu prospievam svojou prácou?“ by si mali v časoch abstraktných cieľov klásť častejšie. Pretože je rozdiel viesť oddelenie likvidácie poistných udalostí v poisťovni alebo byť nápomocný ľuďom, ktorí sa ocitnú v nepriaznivej situácii.
|
9 STRATÉGIÍ, AKO ZÍSKAŤ VIAC ŽIVOTNEJ RADOSTI |
|---|
1. NESÚSTREĎUJTE SA LEN NA TO, ČO VÁS HNEVÁZačnete sa hnevať na jedno, potom na druhé a zaraz ste nahnevaní kompletne na celú prácu. Predtým, ako sa prirýchlo vzdáte, položte si otázku: Aké pozitíva má moje miesto? Čo by som svojim odchodom mohol stratiť a nenájsť tak ľahko na inom mieste? Zároveň nepotláčajte v sebe hnev, ale pokúste sa svoje problémy riešiť podľa možnosti hneď, neodkladajte to na neskôr. |
2. UVEDOMTE SI, ČO VÁS MOTIVUJE A ČO JE PRE VÁS DÔLEŽITÉRiadite sa všeobecne rozšírenou predstavou o tom, ako sa „robí kariéra“? Alebo sú pre vás podstatné a rozhodujúce vaše životné ciele, hodnoty, potreby a motívy? Sú pre vás dôležité peniaze a sociálny status? Alebo vás viac zaujíma obsah vašej práce? Alebo to, že chcete prispieť k veci, ktorú považujete za dôležitú: čo chcete naozaj? Ak nebudete k sebe v zodpovedaní týchto otázok úprimní, vaša nespokojnosť sa bude zvyšovať a problém neodstránite. |
3. VYJASNITE SI ROZPORY VO SVOJICH MOTÍVOCHBuďte vnímaví k vnútorným konfliktom, ktoré sa možno objavia, pretože viaceré vaše motívy môžu byť v rozpore. Sú pre vás napríklad dôležité dobré vzťahy s kolegami, ktorých riadite? Zároveň ste si vedomí toho, že na príkaz svojho šéfa musíte prepustiť jedného z nich? Naučte sa – ak je to potrebné aj s pomocou kouča – uvedomiť si a vyriešiť svoje vnútorné konflikty, inak vás budú ďalej paralyzovať. |
4. PODROBTE SVOJE NÁROKY KRITICKEJ ANALÝZEMyslíte si, že v práci je niečo dôležitejšie ako peniaze a status? Napríklad to, že sa budete venovať práci, ktorá vám dáva zmysel a prináša radosť? Zvýšite tak svoje šance, byť v pracovnej oblasti naozaj spokojní. Ale pozor: ak otázky zmyslu a radosti z práce preceníte, môžete v konečnom dôsledku dospieť k nespokojnosti. Pretože požiadavku na trvalú radosť v práci a úplné zabezpečenie jej zmysluplnosti vám nezabezpečí žiadna práca. Tento fakt by ste mali akceptovať. |
5. OSTAŇTE REALISTIRozlúčte sa s myšlienkou, že práca by mala uspokojiť vaše ústredné životné potreby. Nehľadajte u svojho šéfa bezpodmienečné prijatie, nanajvýš rátajte s férovým postojom a ocenením za dobrý výkon. Uvedomte si, že aj oprávnené očakávania (samostatnosť v práci, dobré vedenie a féroví kolegovia) sa niekedy v pracovnej realite nesplnia. Nevyčerpávajte sa preto lamentovaním, prijmite tieto okolnosti a pokúste sa zamyslieť nad tým, čo dokážete zmeniť v rámci existujúcich možností. |
6. UČTE SA ROZPOZNÁVAŤ SVOJ PODIEL NA VAŠEJ NESPOKOJNOSTIZamyslite sa kriticky nad svojou aktuálnou nespokojnosťou: aký podiel máte na tejto situácii vy sami? Očakávate priveľa? Snažíte sa dosiahnuť cieľ, ktorý je nereálny? Aký podiel majú na probléme externé skutočnosti, na ktoré máte len malý alebo žiaden vplyv? Sú tieto skutočnosti takej povahy, že sa pravdepodobne objavia aj na novom mieste či v nej firme? Alebo sú špecifické len pre váš prípad? Objasnenie týchto otázok je dôležité, aby ste mohli posúdiť a rozhodnúť, či má zmena miesta vôbec zmysel alebo bude mať väčší význam zmena vášho postoja? |
7. STAŇTE SA TVORCOM SVOJHO PRACOVNÉHO MIESTAPremyslite si, čo môžete za daných okolností ovplyvniť alebo zmeniť, aby ste boli v práci spokojnejší. Môžete napríklad delegovať viac úloh? Môžete si s kolegami vymeniť niektoré oblasti pracovných úloh? Aktívne pracujte na budovaní vzťahov na pracovisku, buďte kolegom nápomocní a ponúknite im pomoc, keď to budú potrebovať. Pochváľte vy svojho šéfa: uvidíte, že platí „ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva“. A keď prepadnete úvahám, či to má všetko zmysel, rozmýšľajte, čo prináša vaša práca iným. Čo robíte, aby ste druhým zlepšili alebo uľahčili ich život? |
8. NEHĽADAJTE VŠETKO SVOJE ŠŤASTIE V PRÁCIMáte radi svoju prácu? Fajn, ale nesústreďujte sa len na ňu. Aj keď máte radi kurací paprikáš, určite by ste sa ho prejedli, keby ste okrem neho nič iné nejedli. Každá práca sa po čase stane rutinou, preto by ste sa mali snažiť o rovnováhu medzi pracovnou a privátnou sférou svojho života. |
9. NEČAKAJTE, ŽE BUDETE SPOKOJNÍ V KAŽDOM MOMENTE SVOJHO ŽIVOTAPrijmite fakt, že spokojnosť nie je konštanta. Je to subjektívna, od mnohých premenných závislá vec. Môžete ju ovplyvňovať tým, že vytvoríte podmienky, v ktorých sa jej bude dariť. Zároveň je potrebné akceptovať jej výkyvy. Okrem toho nezabudnite: nespokojnosť môže byť pre vás cenným signálom k uskutočneniu zmysluplných zmien. |
UVEDOMTE SI SVOJU ČASŤ ZODPOVEDNOSTI ZA VLASTNÚ SPOKOJNOSŤ
Určite by ste nemali strpieť všetko, čo sa vám nepáči. Práve naopak. Je však potrebné si uvedomiť, čo je vaša zodpovednosť, prijať ju a potom ju prakticky uskutočňovať. Ak si ako manažér vyjasníte, že je normálne, aby šéf vyžadoval a kontroloval pracovné výsledky, pretože to patrí k jeho práci, potom by ste sa mali prestať hnevať, že to musíte robiť. Miesto toho sa môžete zamýšľať nad tým, prečo je práve potreba kontroly na hnev a čo môžete urobiť, aby ste sa v tejto veci posunuli.
Namiesto frustrácie môžete mobilizovať svoje sily. Predstavte si, že vás váš šéf nikdy nepochváli. Ste z toho logicky smutní a sklamaní. Čo by sa ale stalo, keby sa pri nejakom teste ukázalo, že váš šéf jednoducho nie je schopný oceniť druhého človeka? Asi by nemalo žiaden význam o ocenenie u neho bojovať, že? Bol by to márny boj. Takýto malý posun v uvažovaní vám pomôže minimálne ukončiť frustrujúcu tému „ocenenie od šéfa“ a uvoľniť si hlavu na niečo iné. Tento posun vo vašom uvažovaní pravdepodobne zaregistruje aj váš šéf a môže sa stať, že s pochvalou príde niekedy aj sám od seba.
Autorka publikovala článok aj v časopise ZISK manažment 3/2015
