Riaďte váš život efektívne - máte ho vo svojich rukách
Časový stres, zlá komunikácia, nervózni klienti, problematickí kolegovia, doma podráždená žena. Máme sklon odvodzovať svoju spokojnosť v práci najmä od negatívnych vonkajších okolností. Vnútorný nepokoj, neurčitá neistota, pocit neustáleho stand-by stavu: podmienky dnešného pracovného sveta nám nespôsobujú len pozitívne pocity. Práve naopak, našu spokojnosť môžu významne znižovať. Mám pre vás však dobrú správu: to, či budete vo svojej práci aj privátnom živote spokojní, máte v podstatnej miere vo svojich rukách.
Nespoliehajte sa na okolnosti, žite vlastný život
Možno keď ste boli ešte študentmi, predstavovali ste si celý svoj život inak. Ale to už je dávno – teraz to tak skrátka nejako vyplynulo a vám je jasné, že nemôžete veľmi vyskakovať. Nejako to funguje, iba niekedy, keď vám k tomu všetkému opäť zo dňa na deň odíde nový perspektívny zamestnanec, šéf vás opakovane skritizuje za výsledky vášho tímu a kolegyňa o vás rozširuje nepravdivé informácie, tak by ste najradšej odišli preč od toho všetkého.
Popri množstve drobností, ktoré človeku komplikujú život, existujú aj ozajstné problémy. Pred týždňom sa u vás vo firme začalo hovoriť nahlas o veľkých zmenách. Akú budúcnosť máte pred sebou, keď vás prepustia? Asi ste mali zobrať to voľné miesto v susednom meste, aj keď to nebola manažérska pozícia. Vtedy ste ale zohľadňovali svoje deti, ktoré chcú študovať v zahraničí (a na školné nie je jednoduché zarobiť na obyčajnej pozícii) a konečne ste dokončili svoj vysnívaný dom, kvôli ktorému ste sa riadne zadlžili ...
Možno uvažujete nad svojim životom, aký vlastne je. Naháňate sa od jednej povinnosti k druhej a ste z toho úplne vyšťavení. Vo vašom vzťahu už dlhšiu dobu panuje kríza, veď stále nie ste doma a žena vám to dennodenne vyčíta. Nech sa snažíte, ako chcete, nedarí sa vám dosiahnuť, aby ľudia z vášho tímu podávali očakávanú výkonnosť a zároveň si uvedomujete, ako dlho ste si už poriadne neoddýchli.
Keď začnete zamýšľať nad tým, z akých povinností sa skladá váš život a ktorých by ste sa najradšej zbavili - je to dlhý zoznam? Ale všetko to tak nejako do seba zapadá a vy sa nakoniec presvedčíte, že to vlastne tak musí byť a že s tým nemôžete nič robiť? Nie preto, že by ste nechceli, ale pretože „okolnosti“ sú proste také, aké sú...
Riadite sami seba, alebo vás riadia iní či okolnosti?
Podobne uvažujú mnohí ľudia. Neuvedomujú si, že taký život, takých kolegov, šéfov, firmu, mesto, partnerov alebo život bez partnera si zvolili sami. Slobodne sa rozhodli – bez ohľadu na motívy, sami si vybrali. O všetkom, čo teraz žijú, sa rozhodli, takže to zasa môžu sami aj zmeniť. Budú však za to musieť zaplatiť určitú cenu – a o jej výške rozhodnú len oni sami.
Áno, vždy máme slobodu voľby. Je to jednoduché a zrozumiteľné. Za zmenu však ľudia spravidla zaplatiť nechcú. Ako keby čakali, že sa stane zázrak a oni sa vyhnú dôsledkom svojich rozhodnutí. A keď sa to nepodarí (čo sa pochopiteľne môže stať), začnú sa sťažovať.
Väčšina z nás zabúda, že sa v každom okamžiku rozhodujeme sami: že šéfovi, ktorého si nevážime alebo ho doslova neznášame, každý deň nadbiehame; že zotrvávame s partnerom, s ktorým si už dávno nemáme čo povedať; že si volíme svoju nadváhu i kamarátov, ktorými síce pohŕdame, ale sme vo vzťahu s nimi pre výhody zo vzťahu plynúce.
Predstavte si, že dokážete žiť so všetkými okolnosťami, ktoré vyplývajú z vašej práce, len s výškou svojho platu ste nespokojní. Existuje viacero možností, ktoré vám môžu priniesť viac peňazí. Bude vás to však zrejme niečo stáť: nová práca asi nebude taká príjemná, ako tá terajšia, pravdepodobne budete musieť dochádzať alebo nebyť s rodinou. Že to pre vás nie je prijateľné riešenie, ako získať viac peňazí? Potom pre vás nie je dôležité, aby ste viac zarábali. Rozhodli ste sa proti zarábaniu väčšieho množstva peňazí.
Vždy existuje aj iná možnosť
Áno, vždy existuje minimálne jedna alternatívna cesta, ktorou sa môžeme vydať. No mnohí miesto toho, aby postupovali nejako inak, zdvojnásobia svoje úsilie. A keď to nefunguje, rezignujú a nakoniec to vzdajú. Pritom majú stále slobodnú voľbu vo svojich rukách. Napriek tomu, túto slobodu využijú iba niektorí, väčšina ľudí si ju vôbec neuvedomuje.
Ľudia mávajú zo zmien strach. Keď sa ale nad tým zamyslíte, sú naozaj následky nového rozhodnutia také ohrozujúce? Čo by sa stalo v najhoršom prípade, keby ste urobili hrubú čiaru a odišli napríklad z práce, ktorá vás nebaví alebo nepracovali pod šialencom, ktorý vás šikanuje? Boli by ste nezamestnaní? Bojíte sa straty spoločenského postavenia, alebo konca kariéry?
Prestali by ste si vážiť seba, lebo si myslíte, že ste zlyhali? Prišli by ste o peniaze? Museli by ste predať nejaký majetok? Žena by už s vami nechcela žiť, lebo ste prestali byť „niekto“? Alebo čo by sa stalo, keby ste sa s niekým prestali priateliť a otvorene mu povedali, že s ním už nechcete mať nič spoločné? Alebo čo by sa stalo, keby ste spravili niečo, čo od vás vaši najbližší nečakajú? Máte strach, že by vás prestali mať radi?
Ak je to tak, potom sú pre vás dôležitejší iní ľudia, než to, aby ste žili svoj život podľa vlastných predstáv: čo je úplne v poriadku, ak ste sa pre to slobodne rozhodli. Rovnako v poriadku by bolo, keby ste sa rozhodli inak – bolo by to totiž vaše rozhodnutie, za ktoré by ste museli zaplatiť. Zaplatiť znamená prevziať zodpovednosť.
V podstate platí: kto hovorí, že nemôže, ten nechce. Mnohí ľudia si tak zvykli na životný štandard, že ich desí predstava straty tohto blahobytu a nedosiahnuteľne sa im vzďaľuje sloboda voľby. Inak povedané, nie sme ochotní obetovať svoju pohodu, ale sme ochotní každý deň ráno vstať a ísť do nenávidenej práce a nechať sa tam šikanovať. Túto cenu zaplatíme, tú druhú nie – to je naše rozhodnutie.
Nesťažujte sa, ale konajte!
Môžete si položiť otázku: kto riadi môj život? Vy, vaša žena, šéf, svokra, deti alebo iné okolnosti? Presne si pamätám, ako mi túto otázku pred mnohými rokmi položil môj priateľ, keď som mu vysvetľovala, že niečo „nemôžem“. Zažila som významný „aha“ efekt: bolo to, ako keby mi zrazu silným reflektorom zasvietili do hlavy. Zrazu som si jasne uvedomila, že svoj život vôbec nemám vo svojich rukách. Bola to jedna z najdôležitejších otázok, ktoré som v živote dostala, pretože mi pomohla z gruntu zmeniť moje fungovanie a postoje. Uvedomila som si, že nič nevyhnutné neexistuje – iba cestičku „nevyhnutného“ mám lepšie vychodenú ako cestičku slobody. Pohybovať sa v známom teréne, mať istotu osvedčeného fungovania.
Koľkokrát ste rozhorčene argumentovali tým, že ste predsa „nemali na výber“? Vždy máme na výber, iba mnohí si proste neuvedomujú, že si slobodne vybrali. Dlhé roky budujú svoje životné pomery a potom si pripadajú ako ich obete. Pravda však je, že všetko, čo sa v danom okamihu deje, je dôsledkom rozhodnutí, ktoré sme urobili dávno predtým.
Silu k novému začiatku človek získa len vtedy, keď od nikoho nebude očakávať vôbec nič: ani od štátu, od náhody, kamarátov, vonkajších vplyvov. Získate ju, keď sa spoľahnete len sami na seba. Súhlasím, že to nie je jednoduché.
Je pohodlné byť obeťou
U svojich klientov si všímam jeden zaujímavý jav: keď sa im niečo podarí, určite za to môžu oni; ak to však vypáli zle, môžu za to iní. Keď sa nedarí, zmeníme sa na obeť. Ak zhodím desať kíl, ochotne budem na počkanie rozprávať, ako som to dokázala. Ale ak za dva mesiace priberiem ďalších päť kíl, budem tvrdiť niečo úplne iné: po päťdesiatke sa chudne ťažko, určite za to môže štítna žľaza alebo to „máme v rodine“, kolegyne na mňa neberú ohľad a jedia predo mnou sladkosti, mám stres v práci a bez maškrtenia nedokážem vydržať ...
To isté platí aj pri ospravedlňovaní. Žiarlivosť u seba považujeme za pochopiteľnú, u ostatných ju vnímame ako hystériu. Je viac bolestivé to, že podviedli nás, ako fakt, že my sme podviedli niekoho iného. Ospravedlňujeme to, čo „nemôžeme zmeniť“: „Som taká, aká som!“ „Mala som veľa práce!“ „Nevedela som, čo robím, lebo som bola opitá.“ „Bola zápcha, veď ako každé ráno.“
To všetko sú argumenty, voči ktorým sme bezmocní – alebo že by nie? A nemohli ste odísť ráno skôr z domu, keď sú zápchy každé ráno? Prečo ste si lepšie nezorganizovali čas? Prečo ste pili? Keby ste leteli na dovolenku do Paríža, určite by ste s dopravnou zápchou počítali a na letisko by ste prišli včas. Iste nerátate, že na vás lietadlo bude čakať. Fajčíte? Mnohí sa stavajú na stranu morálky, vinia tabakový priemysel, so vztýčeným ukazovákom sa tvária, že tak činia v práve „obetí“. Rakovinu však nespôsobuje tabak, ale jeho fajčenie.
Pokiaľ niekto obviní ostatných, nemusí sa zmeniť sám – je to zdanlivo pohodlné. Pokiaľ sa však zmeniť chcete, pokiaľ sa chcete učiť, je prvým dôležitým krokom prestať obviňovať druhých. Ak nesiete zodpovednosť aj za svoje neúspechy, potom je vo vašej moci, aby ste to nabudúce urobili lepšie. Ak obviňujete okolnosti, kladiete základný kameň ďalšiemu neúspechu.
Tipy, ako vykročiť mimo zóny vášho komfortu |
|---|
Opustite vlastné pohodlie, hoci je to nepríjemné |
|
Pokúste sa vybaviť si tie najväčšie problémy, ktoré ste doteraz prežili: strach z nepoznaného; nedostatok húževnatosti niečo dokončiť; odkladanie nejakého rozhodnutia; vyhýbanie sa konfliktnému rozhovoru... Všetky spomínané situácie majú niečo spoločné – zdráhate sa opustiť svoju zónu komfortu, pretože je to nepríjemné. Nepohodlie nie je ozajstná bolesť, ale pocit, ktorý je spojený s opustením zóny komfortu. Prestať fajčiť, jesť menej sladkostí, byť dochvíľny, vedieť odmietnuť, mať veci na poriadku alebo pravidelne cvičiť je spojené s nepohodlím. A väčšina ľudí nemá nepohodlie rado, aj napriek tomu, že dôsledky bývajú ešte nepríjemnejšie:
|
Zmeňte stereotyp a urobte krok do nrznáma |
|
Existuje jedno jednoduché riešenie – zmierte sa s nepohodlím. Možno ste v podobnej situácii, ako jeden náš klient: máte nudnú a monotónnu prácu, z ktorej ste dennodenne otrávení a frustrovaní. Zarábate síce veľmi dobre, ale za akú cenu: robíte niečo, s čím nie ste stotožnení, v práci nemáte spriaznenú dušu, na pracovisku vládne otrasná atmosféra. Čo by vás bavilo viac? Radi by ste robili niečo iné, na čo však nemáte patričné vzdelanie. Ale neviete si predstaviť, sadnúť si znovu do lavice a študovať. Znamenalo by to tráviť veľa voľného času štúdiom, budete mať podstatne menej času ako dnes – a nie na krátku dobu, ale na rovných päť rokov! Zároveň by ste sa museli presťahovať, platiť drahý prenájom a nákladnejší život v meste. Miesto pohodlného života so slušným príjmom veľká zmena, spojená so stratou pohodlia a istoty. Ako je ale možné skamarátiť sa v takýchto situáciách s nepohodlím, ktoré nastane? Opustenie zóny komfortu je vždy skok do neznáma. To, čo vám môže pomôcť, je váš cieľ, ktorý ste sa rozhodli dosiahnuť. Mnohí ľudia sa radšej rozhodnú trpieť, než by niečo vo svojom živote zmenili. Určite je to pohodlnejšie, pretože trpieť je už pre vás známa vec a de facto patrí do vašej zóny komfortu. Najdôležitejšie je, nevyhýbať sa nepríjemným pocitom, ale pozorovať ich. Zistíte, že nič také strašné sa neudeje, svet sa bude točiť ďalej. Námaha, ktorú vás to bude stáť, sa bude dať zvládnuť. Najhoršia býva naša predstava nepohodlia a prvé minúty. Je potrebné to prekonať, rýchlo si zvykneme na nepríjemné pocity, ktoré budú stále slabšie a slabšie, až nakoniec zmiznú. Začnú sa objavovať pocity, ktoré budeme vyhodnocovať ako príjemné. Tak je to pri mnohých veciach, ktoré chcete zmeniť: je jedno, či chcete s niečím začať, alebo naopak s niečím prestať. Prijať nepohodlie ako súčasť vášho života je ten najdôležitejší predpoklad, ako niečo zmeniť. |
Námaha pomáha napredovať, postupujte krok po kroku |
|
Zvládnuť svoje nepríjemné pocity je jedna z najdôležitejších schopností človeka. Môžete postupovať krok po kroku: často to býva rozumnejšie, ako chcieť urobiť jeden obrovský skok naraz. Ak napríklad chcete začať behať, začnite s jednou minútou. Všímajte si svoje pocity a „zoznámte sa s tými nepríjemnými“ – ponorte sa do nich, akceptujte ich, nesnažte sa ich potlačiť. Každý deň sa pokúste zvládnuť niečo, čo je ťažké, aspoň na krátku chvíľu: viac sa hýbte, odmietnite niečo, nezjedzte nezdravé jedlo aj keď naň máte chuť, atď. Pozorujte svoje pocity pred tým, než od toho utečiete. Čo vám bránilo, pustiť sa do zmeny? Aké sú vaše obľúbené výhovorky? Buďte k sebe čestní a starostlivo si analyzujte svoju situáciu a zamyslite sa, či sa dá tento proces zastaviť – krok po kroku. Námaha nám totiž pomáha rásť. Na pohovke vám väčšie svaly nenarastú: musíte ísť napríklad do fitka a naložiť si väčšiu záťaž, aby sa váš biceps zväčšil. Musíte absolvovať náročný rozhovor so svojou manželkou, niekedy aj odísť zo vzťahu, aby ste dosiahli, čo je pre vás dôležité a čo vás bude napĺňať. Námaha však nie je váš nepriateľ, je predpokladom vášho rastu. Ak sa opakovane neviete pohnúť z miesta a zlyhávate vo svojich snahách, využite možnosť individuálneho koučingu, pohľad nezávislého sparing partnera na vašu situáciu, s ktorou sa pasujete. Nezabúdajte, svoju spokojnosť máte vo svojich rukách! |
Autorka publikovala článok aj v časopise ZISK 10/2017
