Pátranie po špičkových lídroch
Darí sa vo vedúcich pozíciách lepšie introvertom alebo extrovertom?
Prevzaté z časopisu Profit číslo 16/2013, http://profit.etrend.sk/kariera/patranie-po-spickovych-lidroch.html
Firmy preferujú vo vedúcich pozíciách extrovertov. Akoby boli nepísanou normou. Kto sa k nim radí, občas používa na vysvetlenie teóriu, že extroverzia je zručnosť, ktorej sa introverti jednoducho nepriučili. Čo introverti nepočúvajú radi. Na druhej strane introvertom nahrávajú výskumy, podľa ktorých sú práve oni úspešní lídri.
K výskumom, ktoré sa snažia rozlúsknuť otázku, či sa vo vedúcich pozíciách darí lepšie introvertom alebo skôr extrovertom, sa viaže neutíchajúca polemika. Zhrnutie jedných štúdií tvrdí: „Vedecké výskumy dokazujú, že introvertný spôsob správania je kľúčom k tomu, ako sa stať úspešným lídrom. Tak ako Mahátma Gándhí, Abraham Lincoln či Sokrates. Významní vodcovia sú introverti – sú tichí, nesmelí, zdržanliví a nevyhľadávajú dobrodružstvo. To im umožňuje dať ľuďom silu na dosahovanie výsledkov.“
To je jedna strana mince. Zhrnutie druhej polovice štúdií sa začína podobne: „Vedecké výskumy dokazujú, že extrovertný spôsob správania je kľúčom k tomu, ako sa stať úspešným lídrom.“ Aj tieto štúdie sú rovnako dobre podložené príkladmi: „Tak ako John F. Kennedy, Martin Luther King či Jack Welch. Významní vodcovia sú extroverti – sú odvážni, energickí, zhovorčiví, aktívni a sú ochotní riskovať. To im umožňuje komunikovať víziu, ktorá inšpiruje ľudí k dosahovaniu výsledkov.“
Jednoznačne určiť, komu sa bude vo vedení dariť viac iba na základe tohto binárneho delenia typológie osobností, podľa všetkého možné nie je. Aj keď...
KTO JE VO VEDENÍ.
Mnohé firmy preferujú, ak na ich čele stoja extroverti. Podľa odborného časopisu Industrial and Organizational Psychology (Priemyselná a organizačná psychológia) sa na vrchol dostávajú tí, ktorí majú vodcovské schopnosti a dokážu druhých motivovať. Viac ako polovicu vrcholových manažérov tvoria výrazní extroverti.
„Dnešný dynamický svet je orientovaný na výsledok, konkurenčný tlak je obrovský. V mnohých organizáciách sa stretávame s predstavou manažéra so širokými lakťami, schopnosťou účelne vytvárať a pestovať sieť kontaktov, perfektnou rétorikou a schopnosťou rýchlo a flexibilne sa prispôsobiť situácii. Niekedy mám pocit, že extroverti sú považovaní za normu,“ vysvetľuje Peter Kazička, lektor, kouč a majiteľ spoločnosti MK Training. Extrovertov podľa neho býva viac počuť, nemajú problém vyjadriť svoj názor a najmä vedia urobiť dobrý dojem. Z čoho vyplýva, že sa ľahšie predajú.
Pri ich výbere do vedúcej pozície teda nemusí ísť vždy zo strany firiem o vedomý výber. Americká trénerka, spisovateľka a spíkerka Beth Buelowová, ktorá pomáha v podnikaní nielen introvertom, ale takisto tým, ktorí
s nimi chcú spolupracovať, si myslí, že častejšie obsadzovanie extrovertov do vedúcich pozícií je spôsobené
v prvom rade tým, čo si predstavujeme pod pojmom „líder“.
„Ľudia si zväčša predstavia niekoho, kto je charizmatický, priamočiary, aktívny, schopný riskovať a kto je rád
v spoločnosti iných ľudí. Aj keď tieto vlastnosti nepatria výhradne extrovertom, to, že oni sa cítia pohodlne pri prezentovaní samých seba a radi sa vrhajú do centra diania, znamená, že často prirodzene stúpajú nahor,“ tvrdí B. Buelowová. Na druhej strane introverti často neradi prezentujú samých seba ako lídrov. Skôr sa stáva, že ich niekto zhora takpovediac pozve, aby si sadli do kancelárie vedúceho a oni tak urobia.
TÍMY A PREDAJ.
Keď sa B. Buelowová znovu zamyslí nad tým, prečo extroverzia vo vedení firiem prekvitá, napadá jej ešte jedno slovo – predaj. Zručnosť, o ktorej ostatní predpokladajú, že extroverti jej majú prebytok.
„Napriek tomu, že líder nie je priamo zodpovedný za predaj, ale skôr za budovanie vzťahov, ovplyvňovanie, hľadanie možností a rast firmy, toto všetko v konečnom dôsledku aj tak prispieva k tržbám,“ zamýšľa sa B. Buelowová. Zároveň dodáva, že introvertov ako predajcov tiež netreba hneď zatracovať. Vedia dobre počúvať, spájať sa s inými a sú zvedaví, čo je pre rozvoj podnikania rovnako kľúčové.
Efektívny líder by však podľa nej mal vykazovať akúsi rovnováhu – byť odvážny a rozhodný, ale až po dôkladnom uvážení. Mal by najskôr rozmýšľať, až potom rozprávať, mal by sa púšťať do akcie až po zhromaždení relevantných informácií a tiež by mal najskôr budovať svoj tím a až potom seba. „Túto rovnováhu bude možné nájsť až vtedy, keď do vedúcich radov pozveme viac introvertnej energie,“ usmieva sa B. Buelowová. Dostáva sa tak späť k tomu, že introverti nemajú vo zvyku pozvať sa sami. Zväčša potrebujú, aby ich niekto objavil.
OSOBNOSTNÁ POLEMIKA.
Igor Stano, manažér vývojového strediska spoločnosti Alcatel-Lucent, sám seba celý život považoval za extroverta, ale jeho známy, ktorý chcel zostať v anonymite, no psychológiou osobnosti sa zaoberá dlhé roky, ho označil za príklad introvertného manažéra. Nedá sa povedať, že by ho tým práve potešil. Niekedy to však naňho sedí. Napríklad počas strednej a vysokej školy bol skôr ten tichší, ktorý v dobrom závidel ostatným spolužiakom, ako sa vedia predať.
Dlhé roky sa venoval tancu, ale nikdy sa nesnažil pretlačiť dopredu, skôr dúfal, že si ho niekto všimne. Keď chcel získať hlavnú úlohu v tanečnom čísle, tvrdo na sebe pracoval a pritom sledoval, ako niektorí iní tanečníci venujú čas skôr komunikačným zručnostiam a presviedčaniu, že sú pre rolu ako stvorení. „Bol som ako v tej rozprávke o princeznej a žabiakovi. Predpokladal som, že ma niekto, obrazne povedané, pobozká a ja potom zažiarim,“ hovorí s humorom I. Stano. Tak to bolo aj v práci. A postup sa osvedčil.
ÚSPEŠNÍ AMBIVERTI.
O svojej údajnej introverzii chce vedieť viac, a tak niet pochýb, že treba kontaktovať známeho, ktorý ho ako introvertného manažéra vníma. „Ak má problém, tak ho takpovediac prežúva najskôr sám v sebe. Až neskôr vystúpi, zväčša vtedy, keď má vytvorený názor a premyslené nejaké riešenie, a priberá do toho ľudí. Ďalšia vec je, že komunikuje vecne, nestrháva na seba pozornosť zbytočnou konverzáciou, keď nemá o čom hovoriť,“ vysvetľuje v skratke.
I. Stano pomaly prikyvuje, ale aj napriek tomu, že sa
s týmto názorom stotožňuje, stále pristupuje pochybovačne k tomu, že by sa mal charakterizovať ako introvert.
Veď ešte pred pár rokmi, keď firma sídlila v inej budove
a on mal pre seba celú kanceláriu a podriadených v inom trakte, cítil sa nesvoj. Teraz je spokojný – majú open space. Má síce svoju kanceláriu, no presklenú a s dverami stále otvorenými. „Jediná nevýhoda je, že teraz ľudia nevedia, odkiaľ prídem,“ hovorí I. Stano. Iný problém v tom nevidí. „Som rád s ľuďmi, ak sa dá, komunikujem s nimi osobne. Neprekáža mi, keď ma niekto prerušuje v práci, venujem sa mu hneď. Rád spomínam na obdobie plné konferenčných hovorov a online stretnutí s Čínou dopoludnia a s Amerikou popoludní,“ dodáva I. Stano.
A keďže je otázka o tom, či je introvert alebo extrovert stále v kurze, púšťa sa do krátkeho testu od Susan Cainovej, autorky knihy Ticho – sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva hovoriť. Nakoniec sa ukazuje ako ambivert, čo je podľa niektorých autorov a odborníkov tá najlepšia predispozícia na vedúce pozície. „Najlepší lídri sú práve abmiverti, čo je mix oboch typov. Nie sú zahĺbení do seba a napriek tomu majú pozornú myseľ a berú ohľad na druhých ľudí,“ vyjadril sa špeciálne pre Profit britský autor kníh o vedení ľudí John Adair.
PRIZNANÝ INTROVERT.
Jiří Sobota, redaktor českého magazínu Respekt, sám introvert, spomína vo svojom článku na stretnutie
s podnikateľom Petrom Svobodom, tiež introvertom. P. Svoboda prišiel na minútu presne, úzkostlivo dodržiaval dopravné predpisy a dokonca sa priznal, že si dopredu predstavoval, čo sa ho bude redaktor asi pýtať,
a pripravil si odpovede.
Svoju cestu si musel vyšliapať cez tlak dnešného sveta, v ktorom sa cení otvorenosť a komunikatívnosť. Napriek tomu, že dokáže vymenovať mnoho nevýhod introverzie, je na ňu hrdý. „Svojej introverzii vďačím i za to, ako sa mi darí – od založenia firmy cez moju kreativitu po schopnosť dlhé hodiny premýšľať osamote,“ hovorí P. Svoboda. Slovami Alberta Einsteina: „Nie je to o tom, že by som bol taký bystrý, len vydržím s problémami dlhšie.“
Odborníci sa zhodujú, že introverti a extroverti pristupujú k práci odlišným spôsobom.
„Extroverti nie sú živší ako introverti. Aktivita sa odohráva jednoducho v iných oblastiach – tam vonku a tu vnútri. Kde extroverti investujú do výmeny s okolím, introverti investujú svoju energiu do reflexie a učenia sa, aby vyhodnotili svoje pozorovania a pripravovali rozhodnutia. Aby spomínali alebo vyriešili nejaký problém,“ hovorí P. Kazička z MK Training. Zároveň dodáva, že tak ako sú medzi extrovertmi mnohí takí, ktorí majú problémy v kontakte s inými, sú introverti, ktorí veľmi dobre vychádzajú s ľuďmi. Podľa jeho informácií je dokonca 75 percent najúspešnejších obchodníkov práve medzi introvertmi.
PRÍSTUP K PRÁCI.
Introverti vytvárajú dôveru, sú totiž za stabilitu a solidaritu. „To možno nie je sexi, udržuje to však systém
a poskytuje istotu, etické princípy, vytrvalosť a svedomitosť ako protiváhu k silným stránkam extrovertov – pripravenosť niesť riziko a rýchle rozhodovanie. Na finančných trhoch, v potravinárskom priemysle či v pilotnej kabíne lietadiel by bolo pre mnohých ľudí určite lepšie, keby posledné rozhodnutia boli vždy v rukách introvertov,“ hovorí s humorom P. Kazička.
Na druhej strane introverti majú tendenciu premýšľať o problémoch sami, čo môže na pracovisku vyvolať atmosféru neistoty. „Zabúdajú na to, že druhí ľudia im nedokážu čítať myšlienky. Extroverti môžu mať v tomto výhodu, pretože častejšie o problémoch s ľuďmi komunikujú, čím sa druhí cítia viac zapojení do diania,“ vysvetľuje B. Buelowová. Ďalej dodáva, že introvertní lídri sa často venujú reflexii a zhodnocovaniu, nie sú teda takí náchylní skákať po nových trendoch. To môže na jednej strane viesť k netrpezlivosti medzi zamestnancami, ktorí chcú napredovať rýchlejšie, ale na druhej strane môže byť dôsledkom zníženie ich produktivity.
PRIZNANÝ EXTROVERT.
Kým introverti čerpajú energiu osamote, extroverti si nabíjajú batérie kontaktom s ľuďmi. Michal Osuský, výkonný riaditeľ spoločnosti NMS Market Research, o tom vie svoje. Na škále extroverzie sa pohybuje vo vysokých číslach. Podľa psychologických testov je iba jedno percento ľudí žijúcich na Slovensku a v Česku väčším extrovertom ako on. Svoju extroverziu neskrýva a keby aj, asi by sa mu to ani nepodarilo.
Komunikuje rýchlo, energie má na rozdávanie a dvere na kancelárii vždy otvorené. Vybral si tú v strede, kde je najväčší ruch.
Spomína na obdobie, keď pracoval z domu. Nechcel by si ho zopakovať. Večer vychádzal do ulíc a doslova hľadal niekoho, s kým by sa mohol konečne porozprávať. „Poznáte ten test, ktorých päť vecí by ste si so sebou zobrali na rok na opustený ostrov? Ja si takú situáciu ani nedokážem predstaviť. Neviem, čo by som tam robil,“ veľavravne žartuje Michal. Priznáva, že v tomto je závislý od okolitého sveta.
Keby si mal vybrať nejaké vlastnosti, ktoré by si zobral od ľudí s introvertným typom osobnosti, bola by to práve schopnosť byť sám so sebou. Vždy, keď uviazne v dopravnej zápche alebo čaká na úrade, myslí na to, že si mal zobrať niečo so sebou, čím by „mĺkvu pauzu“ vyplnil. Nedokáže len tak stáť a nad niečím dumať.
TEÓRIA EXTROVERTOV.
„Druhá vec, ktorú by som si zobral od introvertov, je spôsob prežívania, ktorý s týmto súvisí. Niekedy mám pocit, že sa kĺžem po povrchu. Rýchlo sa nadchnem, robím veľa vecí naraz, vnímam priveľa vonkajších stimulov a pri máloktorých z nich dokážem ísť v sebe skutočne do hĺbky. Láka ma intenzita zážitku, ako ho vnímajú introverti,“ priznáva M. Osuský.
Tým sa jeho zoznam končí. Nemenil by. Byť extrovertom sa mu zdá zábavnejšie a je to šikovnejšie pre obchod.
A keď už je pri tej zábave, prichádza s teóriou, na ktorej sa extroverti radi bavia: „Extroverzia nie je vlastnosť, ale zručnosť. A introverti sa jej jednoducho nepriučili,“ hovorí potichu, pretože časť jeho tímu sú introverti a tí túto teóriu nepočujú radi.
Oba osobnostné typy vyžadujú v pracovných podmienkach iný štandard. „Introvertom skôr vyhovuje samostatná kancelária, v open space priestoroch sa rýchlo cítia byť preťažení. Radšej pracujú sami, kým extroverti potrebujú druhých takmer ako vzduch na dýchanie. Introverti sa ľahšie vyjadrujú písomne, svoje myšlienky rozvíjajú skôr vtedy, keď sú s nimi sami.
„Extroverti nemajú problém improvizovať, rýchlo reagovať, k čomu im ‚nahráva‘ aj firemná kultúra plná mítingov. Pre introvertov sú to záťažové situácie, ktoré skôr pretrpia,“ vysvetľuje P. Kazička. Firmy by preto podľa neho mali využívať ich prirodzené danosti namiesto toho, aby sa introvertov snažili prerobiť. Potreba na chvíľu sa utiahnuť býva totiž často nepochopená a považovaná za odťahovanie od druhých či aroganciu.
PRERÁBANIE OSOBNOSTI.
Keď sa na to pozrie M. Osuský, vidí v tom aj vlastnú kariérnu minulosť. Zatiaľ čo on uprednostňuje a aj sám organizuje stretnutia s kolegami mimo práce, podporuje firemné opekačky, súkromné prednášky so zaujímavými ľuďmi, posedenia pri pive a teambuildingy, musel zobrať ohľad na to, že spolupracuje s mnohými introvertmi, ktorí sa v takýchto situáciách nie vždy cítia komfortne.
Najviac ho však poburovala komunikácia. Nechápal, prečo niektorí jeho podriadení problémy riešia sami
a neprídu si o tom radšej spoločne podebatovať. Snažil sa ich prerobiť. „Stále som im opakoval, aby vždy prišli za mnou, aby sme to prediskutovali a spoločne problém vyriešili. Až neskôr som pochopil, že oni sú inak nastavení a lepšie, ako s nimi bojovať, je im nechať priestor, aby na riešenie prišli sami,“ spomína Michal. Hneď mu pritom napadá ešte jedna vec, ktorá je pre väčšinu introvertov prirodzená a ktorej by sa rád lepšie priučil. Intuícia.
Sú situácie, kedy sa na ňu spolieha – pri výbere jedla v reštaurácii, orientácii v novom meste alebo pri výbere destinácie na dovolenku. V práci si to však nedovolí – rozhodnutia opiera o tabuľky a grafy. Intuícia je pre neho príliš mäkký zdroj a nechce sa na ňu pri rozhodnutiach spoliehať.
I. Stano s intuíciou spolupracuje veľmi dobre. Dokáže „nahnevať“ personálne oddelenie firmy, ktoré mu pomáha s výberom uchádzačov, pretože do piatich minút vie, či človeka chce alebo nie. „Hovorím tomu, že sa riadim pocitom v žalúdku. Odhadnem, či uchádzač do firmy zapadne alebo nie. Cítim, či vie alebo nevie a či je schopný sa doučiť to, čo nevie. Zvyšok sa doladí neskôr,“ zhŕňa I. Stano. Na otázku, ako motivujú svojich zamestnancov, obaja páni odpovedajú rovnako – od človeka k človeku.
VÝSLEDNÉ ROZUZLENIE.
Kto je teda lepší vodca? Podľa B. Buelowovej na to majú schopnosti oba osobnostné typy. Líšia sa v tom, že vytvárajú rozdielnu firemnú kultúru. „Extroverti vytvárajú skôr atmosféru orientovanú na tím a založenú na odmenách, introverti zas smerujú k väčšej podpore autonómnosti. Ľudí motivujú príležitosťami a možnosťami na rast. Oba prístupy sú legitímne a efektívne, ak sa zhodujú s firemnou kultúrou,“ vysvetľuje B. Buelowová.
Výskum, ktorý v Spojených štátoch uskutočnila trojica profesorov na čele s Adamom Grantom, poukázal na to, že výrazní extroverti sú dobrými lídrami najmä vtedy, ak vedú ľudí bez iniciatívy.
Nezvládajú proaktívnych podriadených, ktorí sami prichádzajú s nápadmi. Výskum realizovali na 150 firmách, ktorých predmetom činnosti je roznášanie pizze, a ukázalo sa, že ak extrovertný šéf mal pod sebou neiniciatívnych zamestnancov, dosahovala firma o 14 percent vyššie zisky, ako je priemer. Ak však takýto šéf mal pod sebou ambicióznych ľudí, zisky boli oproti priemeru o 16 percent nižšie.
Iný pohľad na to má P. Kazička, podľa ktorého o dobrom a zlom vedení rozhoduje osobnostná zrelosť manažéra a sociálne kompetencie ako empatia a emocionálna inteligencia. „Manažér extrovert bez sociálnych kompetencií predvedie určite dobrú šou, dokáže oslniť, ale dobrý šéf z neho nebude. Introvert môže byť, naopak, skvelý šéf, ak disponuje dobrými sociálnymi kompetenciami, čo je pri jeho type osobnosti aj pravdepodobnejšie. Táto súvislosť vysvetľuje, prečo je na vrcholných postoch firiem toľko extrovertných sociopatov. Dostali sa tam často na základe svojej extrovertnosti, ktorú mnoho ľudí obdivuje,“ dodáva P. Kazička.
A rozuzlenie? Samotná extroverzia alebo introverzia nie je zárukou dobrého vedenia
