Koučing a psychoterapia – rozdiely a podobnosti
Predkladaný text je úryvkom z článku Roberta Waldla z časopisu PERSON 2/2004 (Medzinárodný časopis pre človekom centrovanú a experienciálnu psychoterapiu a poradenstvo), www.waldl.com/downloads/coaching_pub2.pdf.
Článok popisuje podobnosti a rozdiely koučingu a psychoterapie. Na základe Rogersovej procesnej škály autor prezentuje špecifiká koučingu a jeho vymedzenia voči psychoterapii.
Koučing a psychoterapia majú metodicky blízky vzťah. V 80. rokoch minulého storočia, keď sa koučing výrazne etabloval v oblasti rozvoja osobnosti, našli uplatnenie rôzne metódy a intervenčné postupy z humanistickej psychológie (techniky rozhovorov, hranie rolí atď.) a skupinovej dynamiky. Psychoterapia je popri športe, konzultácii, supervízii a mentoringu považovaná za jeden zo základných kameňov súčasných koučingových pojmov (Rauen, 1999, str. 21).
Napriek existujúcim spoločným aspektom sa dajú postupy koučingu a psychoterapie od seba relatívne jasne oddeliť. Obsah nemôže slúžiť ako znak rozdielnosti medzi oboma formami pomáhajúcich vzťahov, hoci je takto často popisovaná v literatúre o koučingu. Určujúcim kritériom, podľa ktorého sa rozhodujeme pre koučing alebo psychoterapiu, môže byť len povaha a závažnosť problému klienta. Pre niekoho je pracovný problém, ako napr. hroziaca strata zamestnania, príležitosťou reflektovať ľahostajnosť k svojej situácii a využiť ju na krátky oddych v kariére, inému sa v rovnakej situácii zrúti svet a vo svojom subjektívnom pocite stojí na okraji hlbokej čiernej diery.
Hoci sa v koučingu nepracuje s intenzívnou emocionálnou hĺbkou, nemožno ho považovať za akúsi light, teda „ľahkú“ verziu psychoterapie. Koučing sa od psychoterapie líši štruktúrovanejším postupom a orientáciou na presne formulovaný cieľ. V psychoterapii používa terapeut človekom centrované základné postoje, vyhľadáva vzťahový rámec klienta a sprevádza ho pri vyjasňovaní jeho požiadaviek. S istotou môže budovať na aktualizačnej tendencii klienta a v priebehu procesu sa môže nechať viesť týmto jeho vnútorným kompasom. Aktualizačnú tendenciu môžeme využiť aj pri človekom centrovanom koučingu, avšak s klientom formulujeme cieľ koučingu, ktorý bude použitý ako dohodnutý externý orientačný bod. Úlohou kouča nie je dovolávať sa dodržiavania cieľa, ale produktívnym spôsobom poukázať na eventuálne odchýlky na ceste k jeho dosiahnutiu.
| PODOBNOSTI KOUČINGU A PSYCHOTERAPIE |
|---|
| Používajú psychologicky účinné reflektujúce postupy, vystríhajú sa akejkoľvek manipulácie klienta. |
| Základom je obojstranná dôvera a akceptácia konkrétneho (pracovného) vzťahu; poradca funguje ako druhé ja (Alter-Ego) klienta a ako jeho partner v dialógu. |
| Poradca je špecialista na proces a vzťah, ale nie na odborný obsah. |
| Koučing aj psychoterapia sa zaoberajú prežívaním klienta. |
| Bezpodmienkové prijímanie, empatia a kongruecia poradcu sú základnými predpokladmi na úspech; bez nich nebudú účinné žiadne metódy a intervenčné formy. |
| Výsledkom koučingu aj psychoterapie je zvýšená kompetencia klienta zvládať problémy, a to rozšírením vnímania seba a flexibilizáciou jeho self-štruktúry. |
| ROZDIELY MEDZI KOUČINGOM A PSYCHOTERAPIOU | |
|---|---|
| KOUČING | PSYCHOTERAPIA |
| V popredí stoja aktuálne, pomenovateľné témy „malej až strednej“ emocionálnej hĺbky; koučing je požadovaný pre témy pracovného kontextu, ale je určený aj pre súkromné témy. | Psychoterapia spôsobuje zmiernenie dlhšie trvajúcej psychickej záťaže, z pohľadu “na človeka orientovanej“ perspektívy je predovšetkým modelom osobnostného rozvoja, čo predstavuje prevenciu choroby. |
| Proces sa permanentne presúva medzi vnútorným zážitkom klienta a externými požiadavkami, ktoré sú na klienta kladené. | Proces je fokusovaný na vnútorné prežívanie klienta. |
| Pracuje sa prevažne s orientáciou na cieľ a konanie klienta; ciele sú čisto výkonové; kouč a klient sa pohybujú hlavne (ale nie výhradne) vo svete konania. | Pracuje sa prevažne so zážitkom, terapeut a klient sa pohybujú najmä v oblasti bytia. |
| Pri koučingu v organizácii je pracovný vzťah často vzťahom troch strán: objednávateľ – klient – kouč. Objasnenie štrukturálneho kontextu, v ktorom sa klient nachádza a v ktorom sa koučing koná, sa musí uskutočniť na začiatku procesu. | Spravidla býva klient aj objednávateľom. Vysvetlenie a objasnenie vzťahov a sociálnych interakcií klienta je súčasťou dlhého terapeutického procesu. |
| Zrozumiteľné vyjasnenie cieľa a záväzku s pravidelným preskúšaním; nepracuje sa s celou osobnosťou klienta, zameriava sa na niektoré konkrétne oblasti, ostatné (ev. aj masívne) problémové miesta zostávajú vylúčené. | Komplexné riešenie problému s vierou v sebaaktualizáciu, postačuje globálne pomenovanie cieľa, ktoré sa konkretizuje až v procese, stanovený cieľ sa môže v priebehu terapeutického procesu (aj niekoľkokrát) meniť, celková štruktúra osobnosti klienta sa môže ev. ďalej rozvíjať. |
| Pracovné skúsenosti z oblasti hospodárstva a správy sú u kouča vítané. | Psychoterapeutické znalosti sú pre psychoterapeuta potrebné. |
Špecifikum koučingu na „Človekom centrovanom“ princípe
Napriek rozličným možnostiam psychoterapie a koučingu existuje množstvo prienikov medzi požiadavkami psychoterapeutických klientov a klientov koučingu. Nasledujúca tabuľka objasňuje ideálnu konfrontáciu rozdielnej problematiky psychoterapeutických klientov a klientov koučingu. Uvedené vyjadrenia nie sú myslené ako tvrdé vyhodnocovacie kritériá v zmysle buď – alebo, skôr naopak, ako označenie na škále s nie jednoznačným prechodom. Obzvlášť to platí pri klientoch koučingu, ale často aj pre psychoterapeutických klientov. Kritériá, ktoré uvádzam pri psychoterapeutických klientoch, môžu naopak presne platiť aj pre klientov koučingu (keď obzvlášť záťažová situácia zrazu odkryje vulnerabilné, zraniteľné stránky klienta). Ako základ slúži procesná škála popísaná Rogersom, ktorou operacionalizoval svoje podklady a tézy teórie zdravého ľudského rozvoja. Jeho koncept “fully functioning person“ (plne fungujúci človek) pritom predstavuje ideálny stav imaginatívneho konečného bodu tohto vývoja.
| Formy výskytu / Dôvody problémov pri klientoch koučingu | Formy výskytu / Dôvody rušení pri psychoterapeutických klientoch |
|---|---|
| VZŤAH K PROBLÉMOM | |
| Vlastná zodpovednosť a zreteľ na problémy môže byť buď videný, alebo pozostáva z explicitného želania tieto problémy vidieť. Aj keď zmeny možno znepokojujú, sú klientmi pokladané za potrebné. | Problémy sú eventuálne popisované ako vonkajšie udalosti, vnútorný súvis k vlastným problémom nie je klientom často rozpoznaný, preto často nevyvstáva priame želanie na osobnú zmenu. |
| KOMUNIKÁCIA O JA | |
| Komunikácia o vlastnom JA tu existuje (prípadne sa jednoducho objavuje) a je prevažne pozitívna. V relevantnej miere je u klienta prítomná sebadôvera. Ocenenie vlastnej osoby chýba, eventuálne je viazané na určitú tému. | Komunikácia o JA môže chýbať, alebo je negatívna – je ovplyvnená obmedzeným a negatívnym selfkonceptom: neistota v samého seba, malá zaťažiteľnosť, neschopnosť výkonu, rozorvanosť, dezorganizácia. |
| PREŽÍVANIE INKONGRUENCIE | |
| Pri klientoch koučingu sa môže hovoriť s ohľadom na predložené témy o zážitkom podmienenej inkongruencii. Klient nevie dať do súladu požiadavky preňho dôležitých aspektov z jeho pracovného alebo súkromného sveta so svojimi (vysoko vyvinutými a dosiaľ dobre použiteľnými) kompetenciami začlenenia a zvládnutia. Táto inkongruencia je klientom prevažne vnímaná. | Dôvody pre prežívanie masívnych zážitkov inkongruencie sú biografické vývojové fázy (od detstva existujúce konflikty, primárna inkongruencia, narušené vzťahy v rannom veku) inkongruetne JA (t.j. selfkoncept a organizmické prežívanie sú inkongruetné), vrátane chýbajúceho organizmického systému ocenenia. Inkongruencia nie je často klientom vnímaná, je kompenzovaná a leží na okraji alebo mimo uvedomenia. |
| KONŠTRUKTY SKÚSENOSTI | |
| Konštrukty skúsenosti sa pohybujú medzi rigiditou a flexibilitou, medzi generalizovaním a diferencovaním. V priebehu práce budú konštrukty nadobúdať variabilitu, budú otvorené a novými skúsenosťami preukázateľné. | Konštrukty skúsenosti sú často obmedzené a rigidné, neraz negatívne (na základe externej hodnoty, ktoré sú zakotvené ako introjekcia v JA). |
| VÝVOJ STRACHU A SCHOPNOSŤ VNÍMANIA | |
| Pri klientoch koučingu je vývoj strachu vyjadrený len slabo a nevedie k zúženiu vnímania. Strach nie je následkom vývojovo podmienenej inkongruencie, ale je to strach z konkrétnych zážitkov. | Strach vzniká, keď existuje diskrepancia medzi selfkonceptom a orgazmickým prežívaním na prahu vnímania/vedomia. U klientov dochádza k obrane tohto strachu, k popieraniu alebo ku skresleniu vnímania, prípadne nastane jeho presná symbolizácia. |
| NEDOSTATOČNÉ KOMPETENCIE KONAŤ A RIEŠIŤ PROBLÉMY | |
| Klient je vystavený situácii, ktorá kvôli rýchlym zmenám vyžaduje nový vzor orientácie a kompetencie jednania. Dôvodom jeho „zlyhania“ tu nie je inkongruentný seba rozvoj, ale zatiaľ nezvládnuté požiadavky, ktoré sa javia Self (sebe samému) cudzie a ešte ním nemôžu byť integrované. | Rogers vidí medziľudské vzťahy ako cieľavedomý pokus uspokojovať vnímané potreby. Indivíduum vyhľadáva vzťahy, ktoré odpovedajú jeho self, jeho potrebám a jeho hodnotovému systému. Pri klientoch psychoterapie je inkongruetný vývoj self dôvodom na zlyhanie a nedostatočnú kompetenciu konať a riešiť problémy. |
