NEBEZPEČNÁ SILNÁ STRÁNKA – EGO / Radšej mŕtvy ako druhý
Charizmatickí vodcovia, vizionári či márnomyseľní chvastúni: klišé týchto manažérskych rolí má spoločného menovateľa – ego. Pocit vlastnej hodnoty je významným predpokladom pre úspech a zároveň aj jeho najväčším ohrozením. Kde je ale medzi tým tá povestná hranica?
Manažéri bývajú často vnímaní ako neempatickí, namyslení a bezohľadní. Neraz naozaj budia rozruch svojimi neľahkými personálnymi rozhodnutiami, vysokými mzdovými požiadavkami, potrebou zviditeľňovať sa, preceňovaním svojich schopností a nepoučiteľnosťou, čím škodia svojim spolupracovníkom i celej firme. A asi každý z vás už zažil takých ľudí s „megaegom“, ktorí si trvali na svojom, aj keď bolo nad slnko jasné, že nemajú pravdu: zabili dobrú myšlienku len preto, lebo s ňou neprišli sami.
Paušálne posudzovanie manažérov je však prehnané: medzi manažérmi je práve toľko nafúkancov ako v ktorejkoľvek inej brandži. A po druhé, silné ego nie je nič negatívne, práve naopak. Pocit vlastnej hodnoty predsa potrebujeme, aby sme sa v náročných situáciách presadili a boli úspešní. Silné ego je znakom zdravo vyvinutej osobnosti. Zdravá sebaláska znamená schopnosť obracať sa k sebe pozitívne, mať radosť zo svojich aktivít, záujmov, recipročných medziľudských vzťahov. Je predpokladom šťastného a naplneného života. Zahŕňa stabilný pocit sebaúcty, sebavedomia a sebadôvery. Tiež možnosť zmysluplne sa realizovať v živote, niečo dokázať a byť dôležitým pre druhých.
EGO A ÚSPECH – OTÁZKA MIERY
Vysoké nároky dnešnej spoločnosti však predisponujú ľudí práve k tomu, aby ich pocit spokojnosti so sebou bol podmienený podávaním veľkých výkonov, dosahovaním úspechov v práci, sociálneho statusu, udržaním mladosti, krásy, fyzickej zdatnosti či nadviazaním vzťahu s niekým obdivuhodným. Ak sa niektorý z týchto pilierov držiacich sebaúctu z akýchkoľvek dôvodov zrúti, dochádza k narušeniu psychickej rovnováhy a rôznym prejavom psychických a psychosomatických symptómov. Som presvedčená, že k trvalému profesionálnemu úspechu silné ego patrí, bez neho sa úspech nedostaví. Okrem schopností, pripravenosti podávať výkon a určitých osobnostných predpokladov potrebuje človek vôľu a sebadôveru, aby dokázal uskutočniť svoje ambície.
Zdravého narcizmu nie je nikdy dosť: umožňuje totiž človeku dobrý a zdravý vzťah k sebe. Nebezpečenstvo striehne na druhej strane spektra ega, ktoré zodpovedá nedostatku zdravého narcizmu. Takéto nestabilné JA nemôže čerpať silu len z vlastných zdrojov, ale vyžaduje ju zvonka: z ocenenia, kariérneho úspechu, vonkajších viditeľných znakov moci a úspechu. Nezvláda kritiku, extrémne dbá na svoj status a má sklon k perfekcionizmu, pretože nechce ukázať svoje slabiny.
Čo sa stane, keď sa ego chce robiť väčšie, ako je? Zariaďujú sa exkluzívne kancelárie a kupujú sa luxusné autá. V nevinnejších prípadoch si úspech pripíše sám manažér aj napriek faktu, že na projekte pracovalo päťdesiat ľudí.
5 VAROVNÝCH SIGNÁLOV NARUŠENÉHO EGA |
|---|
|
SILNÁ ORIENTÁCIA NA STATUS: pre vnútorné prežívanie osobností s narušeným egom sú charakteristické pocity vnútornej prázdnoty a bezvýznamnosti, čo kladie nároky na neustály prísun vonkajšieho potvrdzovania ich dôležitosti a hodnoty. Prvým varovným signálom je extrémna orientácia na sociálny status, majetok, obdiv a úspech. Venujú veľa energie porovnávaniu svojho statusu s ostatnými. |
|
SOCIÁLNA PLACHOSŤ: narušený pocit vlastnej sebahodnoty môžeme nájsť aj za vyhýbaním sa kontaktu s druhými ľuďmi. Pretože druhí ľudia majú odlišné názory, vlastné ambície, a takisto sa pokúšajú získať status: to všetko môže byť vnímané ako vážne ohrozenie vlastnej pozície. Často trpia nedostatkom schopnosti udržať dôverné vzťahy a neustálym úzkostlivým a depresívnym premýšľaním o vlastnej hodnote. |
|
PRIVLASTŇOVANIE ÚSPECHOV: charakteristické je, že úspechy prisudzujú sebe, ale neúspechy druhým. Zaťažko im je druhých oceniť, pretože to by znamenalo vyzdvihnúť iných, nie seba. Ich vnútorný obraz seba je zmesou protichodných predstáv, najmä grandióznych (len ja to urobím najlepšie) a devalvačných (s pocitmi menejcennosti). |
|
HODNOTENIE DRUHÝCH: v extrémnych prípadoch môže byť narušený pocit vlastnej hodnoty kompenzovaný cynizmom, ktorý slúži ako obranný mechanizmus odvádzajúci pozornosť od vlastných nedostatkov. Chránia narušený pocit vlastnej hodnoty prostredníctvom kombinácie idealizácie a devalvácie druhých: ak niekoho idealizujú, cítia sa v spojení s ním výnimoční a hodnotnejší; ak niekoho znehodnocujú, cítia sa byť nadradení. |
|
PRÁZDNE SNAŽENIE SA: je veľa dôvodov na preťaženie a vyhorenie: jedným z nich býva práve narušený pocit vlastnej hodnoty. Typický býva ich dôraz na perfekcionizmus vo výkone a snahe o úspech. Permanentne sa snažia o potvrdzovanie si vlastnej hodnoty: keď ich bežný úspech prestane uspokojovať, snažia sa o dosahovanie čoraz väčších úspechov, často bez následnej radosti. Ak nie sú okolím oceňovaní, cítia sa títo ľudia zväčša depresívne, zahanbení, závidiac ľuďom, ktorým sa dostalo toho, čoho im nie. Ich nedostatok skutočnej radosti z práce a lásky môže byť pre okolie veľmi zaťažujúci a bolestivý. |
ČÍM VYŠŠIE SA MANAŽÉR DOSTANE, TÝM ŤAŽŠIE ZÍSKAVA AUTENTICKÝ FEEDBACK
Konkurenčný tlak v manažmente býva enormný: manažéri majú pocit, že o miesto na slnku treba bojovať. A keď jeden vyhrá, druhý musí prehrať. Takéto uvažovanie posilňuje egoistické správanie. K tomu prispieva aj špecifikum top manažérskych pozícií. Mnohým vrcholovým manažérom sa dostáva veľa pozornosti a z tohto dôvodu aj najmenšie detaily získavajú na význame. To môže viesť ku skreslenému sebavnímaniu a izolácii, pretože na vrchole býva človek často úplne osamelý.
Myslím si, že u manažérov dochádza na určitej hierarchickej úrovni k profesionálnej deformácii. To nemá nič spoločné s asociálnym egoizmom alebo psychopatickou egomániou. Skôr ide o egocentrizmus, ktorý je dôsledkom taktizovania zo strany spolupracovníkov. Čím je manažér vyššie postavený, tým menej autentickej spätnej väzby dostane, a tým vyššie je aj riziko, že stratí kontakt s realitou. A to je nebezpečné – nielen pre samotného manažéra, ale pre celú organizáciu. Najmä v období zmien alebo kríz je potrebné rýchlo reagovať a vykonať účinné opatrenia. To sa ale nemusí podariť, ak sa prehnané egá manažérov budú starať viac o svoje individuálne záujmy alebo len o oblasť, ktorú zastrešujú, než o záujmy celku. Aj na nižších manažérskych postoch však môže fatálne dopadnúť neochota spolupracovať práve kvôli egu manažéra.
Problém je v tom, že prehnané ego býva sprevádzané s nerealistickým odhadom svojich schopností, kvôli čomu títo ľudia nepostrehnú, že majú problém. O to dôležitejšie je brať vážne varovné signály, ktoré upozorňujú na narušenie pocitu vlastnej hodnoty: prikladanie veľkej váhy majetku či vyhýbanie sa ľuďom. Nebezpečenstvo hrozí aj vtedy, keď si človek myslí, že nemusí nikomu ďakovať, pretože dosiahol všetko úplne sám. Ďalším alarmujúcim znakom je pretrvávajúci cynizmus, kedy ľudia s nezdravým narcizmom rozdeľujú v podstate ľudí do dvoch kategórií: na idiotov a nepriateľov. Keď sa ego vymkne spod kontroly, často sa to prejaví v podobe preťaženia. Človek je stále pod tlakom, aby podával ešte vyšší výkon, avšak bez radosti z úspechu.
5 ÚČINNÝCH PROTIOPATRENÍ |
|---|
|
POKORA A VYJADROVANIE VĎAKY: jednoduchý spôsob, ako zabrániť, aby sa ego dostalo spod kontroly, je pokora a vďaka: spolupracovníkom, kolegom, jednoducho všetkým tým, ktorí nejako prispeli k spoločnému úspechu. Pre manažérov vo vysokých pozíciách je možné odporúčať aj písomné poďakovanie ako určitý rituál, ktorý im zabezpečí uvedomovať si vlastnú spolupatričnosť a vysielať voči iným pozitívny signál súdržnosti. |
|
VYTVORENIE VLASTNEJ KOMUNITY: podobnému účelu slúži pravidelné pozývanie dôležitých ľudí z pracovného prostredia na neformálne stretnutia. Cieľom týchto stretnutí je v podstate vybudovanie fungujúcej komunity, s ktorou je možné partnersky debatovať a získavať spätnú väzbu, ktorá ochráni pred chybnými alebo nekritickými rozhodnutiami. |
|
ZÍSKAŤ DO TÍMU SILNÉ OSOBNOSTI: slabí šéfovia mávajú slabých ľudí v tíme. Manažéri s narušeným pocitom vlastnej hodnoty si hľadajú takých spolupracovníkov, ktorí ich nemôžu ohroziť. A preto, aby ego manažéra nenarástlo do nezdravých rozmerov, je potrebné podporovať kultúru otvorenej komunikácie, pripúšťať kritiku a získavať do tímu schopné, sebavedomé osobnosti, ktoré nebudú zatajovať nepríjemnú a často bolestivú pravdu. |
|
UVEDOMIŤ SI SVOJE OZAJSTNÉ AMBÍCIE A KONAŤ V SÚLADE S NIMI: keď si je človek vedomý svojich ozajstných vášní a túžob a postaví ich do centra svojej pozornosti a bude sa im venovať, potom mu môže práca poskytovať ozajstné uspokojenie bez hrozby, že sa jeho ego pri honbe za statusmi a kariérou vymkne spod kontroly. |
|
ZMENA PERSPEKTÍVY: a keď už sa ego vymkne kontrole, môže pomôcť zmena perspektívy. Napríklad účasťou v encounterovej skupine, ktorej účastníci poskytnú otvorenú spätnú väzbu na jeho interpersonálne fungovanie. Získaním spätnej väzby od detí tiež získajú cenné informácie: ich feedback býva priamy a úprimný. Profesionálny koučing je ďalšou možnosťou, ako získať nový pohľad na seba a využiť ho vo svojej práci. |
Ego by malo určite zostať jedným z motorov človeka, ale v primeranej dávke. Človek nepotrebuje ego, aby druhým niečo dokazoval. Potrebuje ho preto, aby sa svojím egom nenechal zviesť.
Autorka publikovala tento článok aj v časopise Zisk manažment 12/2014
